Ľudia pracujúci na živnosť majú možnosť odrátať si pri platení daní paušálne výdavky. Práve to môže lákať zamestnancov, aby svoju pracovnú zmluvu vymenili za zmluvu obchodnú a prácu na živnosť. Ich čistý mesačný príjem sa tak môže zvýšiť aj o niekoľko stoviek. Živnostníci totiž neplatia daň z celého svojho príjmu, ale zo zisku.
Zisk si vypočítajú tak, že od hrubého zárobku odpočítajú výdavky. Vyberať pritom môžu z dvoch možností – odrátať si môžu skutočné výdavky na podnikanie (treba ich doložiť faktúrami a bločkami), alebo si budú odpočítavať paušálne výdavky, ktoré nemusia nijako dokazovať. Zo zisku si živnostník môže odpočítať v takomto prípade až 60 percent z celkových príjmov, pričom horný limit je 20 000 eur. Navyše platí zákon o dani z príjmov, ktorý zvýhodňuje podnikateľov s ročným obratom do 100 000 eur. Tí si môžu zdaniť svoje príjmy zníženou sadzbou dane 15 %.
Čítajte viac Ako si založiť a ako zrušiť živnosť
Príjem začínajúcemu živnostníkovi zvyšuje dočasne aj to, že prvý rok nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Tie je živnostník povinný začať platiť až po prvom daňovom priznaní. Ak niekto prejde na živnosť od augusta tohto roka, daňové priznanie je povinný podať v marci 2022, respektíve v júni 2022. Ak priznanie podá v marci, povinnosť platiť odvody do Sociálne poisťovne mu vznikne od 1. júla 2022.
V prípade posunutého daňového priznania na jún 2022 mu Sociálna poisťovňa uloží povinnosť platiť odvody od 1. októbra 2022. Platiť odvody do Sociálnej poisťovne si možno ale dobrovoľne aj v prvý rok podnikania, respektíve do času, kým živnostníkovi táto povinnosť nevznikne. Ak sa rozhodne ich platiť, tak výška minimálnych odvodov je tento rok 180,99. Čo sa týka platenia odvodov do Sociálnej poisťovne, výška odvodov je pre živnostníkov v mnohých prípadoch nižšia ako pre zamestnancov. Táto na pohľad výhoda sa ale odrazí vo výške dávok a budúcom dôchodku. Pomôcť si môžu podnikatelia tak, že si dobrovoľne platia vyššie odvody alebo sa spoľahnú na šetrenie napríklad v treťom pilieri.
Čítajte viac Veľké zmeny pre živnostníkov. Pozrite si, ako im štát upravil podmienky pre biznis (+zoznam zmien)
Podnikateľ musí ale platiť odvody do zdravotnej poisťovne. Legislatíva nariaďuje živnostníkom platiť odvody od prvého mesiaca podnikania, a to v minimálnej výške 76,44 eura.
Pozor však, živnostníkovi neprináležia žiadne benefity, ktoré zamestnancom priznáva Zákonník práce. Nemá nárok na stravné lístky, výpovednú dobu, odstupné, príplatky za prácu cez víkend alebo vo sviatky či voľno na návštevu lekára alebo platenú dovolenku. Výhodu ale predstavuje, že živnostník si pracovný čas a miesto výkonu práce určuje sám, je na ňom, v akom čase prácu urobí, dôležité je odovzdať ju v dohodnutom čase.
Upozorniť ale treba, že nie každý zamestnanec sa môže stať živnostníkom. Vykonávať závislú prácu na živnosť nie je možné. Závislá činnosť predstavuje prácu, pri ktorej možno hovoriť o nadradenosti zamestnávateľa a podradenosti zamestnanca. Zamestnanec v takomto prípade vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Ak niekto teda vykonáva závislú prácu na živnosť, je možné, že firma ňou zastiera pracovný pomer, čo je nelegálne.
Čítajte aj Island testoval 4-dňový pracovný týždeň. Zamestnanci boli rovnako produktívni, ale aj šťastnejší