Práca znamená pre Slovákov v prvom rade živobytie

Aké podmienky v práci majú slovenskí zamestnanci, aké sú zamestnanecké benefity a preferencie v oblasti stravovania v práci?

13.10.2021 13:15
zamestnanci, zamestnanie, profesia Foto:
Ilustračné foto.

V posledných mesiacoch sa v rámci verejnej diskusie či v politike rieši najmä problematika podnikateľského prostredia. Vnímanie situácie zamestnancov, ich problémy či motivácie, to sú témy, ktoré akoby stáli v úzadí.

Asociácia moderných benefitov (AMOBE) zrealizovala v spolupráci s prieskumnou agentúrou 2muse reprezentatívny prieskum medzi slovenskými zamestnancami o ich podmienkach v práci, o zamestnaneckých benefitoch a o preferenciách v oblasti stravovania v práci.

Zákonník práce

V parlamente sa aktuálne prerokovávajú aj viaceré novely Zákonníka práce, ktoré zásadne zmenia nielen doterajší systém stravného, ale aj pohľad na to, akú úroveň tejto služby chce štát garantovať. AMOBE, ktorá presadzuje inovatívne a efektívne riešenia v oblasti zamestnaneckých benefitov s dôrazom na stravovanie, sa preto rozhodla zrealizovať kvantitatívny i kvalitatívny prieskum v tejto oblasti, aby tak verejnú diskusiu o novej legislatíve obohatila o validné dáta o skutočných potrebách slovenských zamestnancov. Prieskum uskutočnila renomovaná agentúra 2muse v auguste 2021 na vzorke 1200 slovenských zamestnancov. Čo sú teda tie najzásadnejšie zistenia?

Čo pre nás znamená práca?

Práca znamená pre Slovákov v prvom rade živobytie. Pocity spájané s prácou vypovedajú o hľadaní rovnováhy medzi povinnosťami, zodpovednosťou, prospešnosťou a osobnými potrebami slobody, uvoľnenia či uznania.

Azda najväčším prekvapením prieskumu je skutočnosť, že pocity užitočnosti a prospešnosti intenzívnejšie pociťujú zamestnanci vo verejnom sektore. Negatívne pocity nedocenenia, stresu a stereotypu viac zažívajú zamestnanci veľkých súkromných firiem, resp. korporácií. Práca je pre Slovákov aj o socializácii, o dobrých kolegoch a kolektíve, bez ohľadu na sektor alebo veľkosť firmy. Dobrou správou je, že až tri štvrtiny slovenských zamestnancov chodí do práce rado. Baví ich, keď má práca zmysel a vidia za sebou konkrétne výsledky. Vnímanie dnešných zamestnávateľov očami slovenských zamestnancov však nie je veľmi lichotivé. Veľmi spokojný so súčasným zamestnávateľom je len cca každý tretí zamestnanec.

Až 80 % zamestnancov si myslí, že predstavujú pre svojho zamestnávateľa ľahko nahraditeľný ľudský kapitál. Zamestnancom chýba záujem, kontakt a spätná väzba od zamestnávateľa. Zamestnanecké benefity preto môžu napomocť zlepšiť tento vzťah.

Stravovanie je dôležitá súčasť benefitov

Štvordňový pracovný týždeň sa umiestnil na čele rebríčka najatraktívnejších benefitov, hneď za štandardne najsilnejšími finančnými benefitmi 13. a 14. platu. Vysoko atraktívny by bol pre slovenských zamestnancov aj vyšší príspevok na stravovanie. Zamestnancov prirodzene viac lákajú benefity, ktoré im nekrátia výplatu – nezdaňujú sa, nijako neznižujú ich príjem, práve naopak. K najmenej atraktívnym benefitom patria teambuildingy, ktoré oslovujú menšiu časť zamestnancov.

Najviac benefitov majú v súčasnosti zamestnanci v korporáciách a veľkých firmách. Podľa ich celkovej spokojnosti sa však zdá, že ich nedokážu dostatočne motivovať. Naopak, najmenej benefitov uvádzali zamestnanci vo verejnom sektore. Boli by vďační za množstvo aj menej náročných benefitov – napríklad školenia, teambuildingy, alebo vyššie sumy na gastrolístkoch. Viac ako ostatných ich motivuje aj príspevok na rekreáciu alebo preplatenie športových aktivít.

Všetci zamestnanci túžia po väčšej flexibilite. Je vyjadrením kompromisu, istej autonómnosti a „malej slobody“, ktorú si zamestnanci zachovávajú v inak fixne nastavenom pracovnom pomere. Medzi najpreferovanejšími benefitmi vo všetkých skupinách rezonovali flexibilný pracovný čas a dovolenka navyše. U zamestnávateľov v súkromnom sektore bez ohľadu na ich veľkosť bola obľúbená aj práca z domu. V porovnaní s benefitmi, ktoré poskytujú svojim zamestnancom zahraniční zamestnávatelia, sa slovenskí zamestnanci cítia ukrátení. Spomínali napríklad flexibilnejšie pracovné úväzky pre matky s deťmi v Holandsku (štvrtinový/ tretinový úväzok), alebo výhodnejší sabbatical na cestovanie a oddych.

Stravovanie a slovenskí zamestnanci

Až 39 % zamestnancov považuje za ideálnu formu stravovania príspevok na stravovanie v podobe elektronických alebo papierových stravných lístkoch (graf 1). Stravenky teda „neodchádzajú do minulosti“, práve naopak.

graf 1

Zaujímavým zistením je tiež, že ľudia s vynikajúcou finančnou situáciou považujú za ideálnu formu stravovania finančný príspevok (graf 2). Ľudia s horšou finančnou situáciou sa viac prikláňajú k elektronickým stravným lístkom.

graf 2

Pre veľkú časť slovenských zamestnancov je zabezpečenie obeda – presnejšie „teplého obeda“ vnímané skôr ako samozrejmosť – nie ako benefit (graf 3). To dokazuje, aké postavenie má plnohodnotný obed v mysliach našich zamestnancov.

graf 3

Obed predstavuje pre väčšinu slovenských zamestnancov najmä dve takmer rovnocenné veličiny: prestávku, zastavenie počas pracovného dňa a rovnako tak i nasýtenie (graf 4). Preto je otázne, ako tieto dve úlohy bude schopný plniť finančný príspevok na stravu ako nová alternatíva k stravenkám.

graf 4

Sumarizácia

Spokojnejší sú dnes zamestnanci vo verejnom sektore, negatívne pocity nedocenenia, stresu a stereotypu viac zažívajú zamestnanci veľkých súkromných firiem a korporácií.

Až 80 % zamestnancov si myslí, že predstavujú pre svojho zamestnávateľa ľahko nahraditeľný ľudský kapitál. Chýba záujem, kontakt a spätná väzba od zamestnávateľa.

V porovnaní s benefitmi, ktoré poskytujú svojim zamestnancom iní slovenskí alebo zahraniční zamestnávatelia sa slovenskí zamestnanci cítia ukrátení.

Obed plní pre väčšinu slovenských zamestnancov nielen funkciu nasýtenia, ale i psychohygieny a oddychu.

Zabezpečenie stravovania je považované skôr za povinnosť zamestnávateľa než benefit. Až takmer 40 % zamestnancov považuje za ideálnu formu stravovania príspevok na stravovanie v podobe elektronických alebo papierových stravných lístkoch, len jedna tretina by chcela finančný príspevok.

Peňažný príspevok na stravné je pre bohatých, ľudia s horšou finančnou situáciou sa viac prikláňajú k elektronickým stravným lístkom.

Aktuálna legislatívna situácia

Podľa zákona má zamestnávateľ zabezpečiť zamestnancovi jedno teplé jedlo, ak odpracuje viac ako 4 hodiny denne. Môže tak urobiť formou vlastnej kantíny, využitia kantíny iného zamestnávateľa či donášky jedál. Ak nie je možné zabezpečiť stravovanie týmito formami, veľa firiem využíva služby eminentov stravných poukážok či elektronických kariet. Od marca tohto roka novela Zákonníka práce umožňuje zamestnancom vybrať si medzi stravnými lístkami alebo finančným príspevkom na stravovanie.

Táto novela však nedoriešila viaceré otázky, ktoré zákonodarcovia pri jej tvorbe nereflektovali. Odstránenie týchto nedostatkov si kládla za cieľ poslanecká novela Zákonníka práce, ktorú 28. mája 2021 predložila časť poslancov vládnej koalície na čele s pánom Mariánom Viskupičom.

K tejto novele vydalo nesúhlasné stanovisko Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, rovnako tak aj Ministerstvo financií.

V súčasnosti je tento návrh v 2. čítaní, parlament by mal o ňom rokovať na októbrovej schôdzi. Aktuálne znenie úprav poslaneckej novely nie je verejne známe, rovnako ako pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa objavujú utržkovité informácie v médiách.

Vydavatelia stravných lístkov združení v AMOBE preto žiadajú skupinu poslancov, ako i príslušné rezorty o otvorený prístup a verejnú odbornú diskusiu o finálnom návrhu novely Zákonníka práce. Poďme v pokojnej a vecnej atmosfére precizovať tento zákon, aby naplnil očakávania miliónov zamestnancov aj v duchu zistení nášho prieskumu a vytvoril priaznivé podmienky aj pre zamestnávateľov.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanec #stravovanie #benefity