Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou tých, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny.
Povinnosť zamestnávateľa
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny
1.) vo vlastnom stravovacom zariadení
2.) v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo
3.) zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom subjektu oprávneného sprostredkovať stravovacie služby, a to najčastejšie formou stravovacích poukážok alebo elektronických stravovacích kariet
Kto má nárok
Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie sumou vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Suma stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín je v súčasnosti 5,10 eura, príspevok zamestnávateľa teda nesmie prekročiť sumu 2,81 eura. Okrem toho poskytuje zamestnávateľ na stravovanie zamestnancom príspevok podľa zákona o sociálnom fonde.
Pri zabezpečení stravovania zamestnancov prostredníctvom sprostredkovateľa stravovania sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky, ktorá musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, teda minimálne 3,83 eura.
Ak podmienky výkonu práce na pracovisku vylučujú možnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie, ak zamestnávateľ stravovanie nemôže objektívne zabezpečiť alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi namiesto teplého hlavného jedla či poukážky finančný príspevok.
Nárok na zabezpečenie stravovania jednou z vyššie uvedených foriem má aj zamestnanec pri výkone domáckej práce alebo telepráce.
Aj keď za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste (home office), ide o výkon práce, počas ktorého mu vzniká nárok na zabezpečenie stravovania podľa § 152 Zákonníka práce.
Možnosti zamestnávateľa
Zákonník práce dáva zamestnávateľovi možnosť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
b) umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie.
Zdroj: Národný inšpektorát práce