Mnohé ženy sa na trhu práce ocitajú v začarovanom kruhu. Kvôli množstvu neplatenej práce a snahe získať čas na domácnosť, rodinu a v ideálnom prípade aj na oddych a hobby, preferujú skrátené úväzky a práce v oblastiach, ktoré plne nekorešpondujú s ich kvalifikáciou. To spoločne s niekoľkými ďalšími faktormi zapríčiňuje to, že ženy zarábajú menej ako muži.
Dôsledkom je, že si rodiny nemôžu dovoliť (prípadne môžu, ale len veľmi obmedzene) platenú výpomoc v domácnosti. Na tú by mohli delegovať významnú časť prác, ktorú dotuje svojou neplatenou prácou vo väčšine prípadov v domácnosti žena. Žena by tak získala možnosť naplno realizovať svoj potenciál bez obáv a strachu o stav domácnosti či o to, kto sa postará o deti a odkázaných príbuzných, kým sa vráti z práce.
Benefity takéhoto postupu sa následne prejavujú aj na kondícii rodiny: žena, ktorá sa realizuje osobne a ekonomicky, posilňuje svoje sebavedomie a postavenie. Zároveň jej vďaka delegovaniu pôvodne neplatenej práce vzniká priestor na ostatné potreby, ako je čas pre seba, vzťahy a rodinu, ktorý nie je vyplnený “prevádzkovými” činnosťami. Tým ubúda vyčerpanosť a pocity viny z “nestíhania” a rastie jej celková životná spokojnosť.
Nástrojov na posilnenie ekonomického postavenia žien je niekoľko. Sú založené na vytváraní priaznivých politík, zmene spoločenského nastavenia, ale aj odvahe samotných žien ísť s kožou na trh, a podpore podobne zmýšľajúcich mužov.
Čítajte viac Slovenské ženy zarábajú o štvrtinu menej ako muži
Čo je neplatená práca žien?
Podľa organizácie OSN vykonávajú ženy v oblasti starostlivosti o domácnosť a členov rodiny (či už ide o deti, seniorov, alebo inak na pomoc odkázané osoby) minimálne dvaapolkrát viac neplatenej práce ako muži. Vo výsledku tak ženy bojujú s menšími časovými možnosťami pre výkon plateného zamestnania. Paradoxne ale pre kombinovanie platenej a neplatenej práce stále denne odpracujú viac hodín než muži. Organizácia upozorňuje, že táto neplatená práca žien dotuje náklady na starostlivosť a do značnej miery nahrádza nedostatočné sociálne služby. Je pritom základným pilierom fungovania rodín a podporou ekonomiky, no zároveň je však neplatená práca žien málokedy uznávaná ako reálna práca.
Až 69 dní ročne v práci zadarmo?
Spomenuli sme aspekty neplatenej práce. Ale aj pokiaľ ide o platenú prácu, narážajú ženy na nižšie mzdy. Zaujímavý ucelený pohľad na túto problematiku priniesol český server Aktuálně.cz v spolupráci s ekonómkou Barbarou Pertold-Gebickou a sociologičkou Lenkou Simerskou. Tie stanovili deň, od ktorého až do konca roka české ženy pomyselne pracujú zadarmo v porovnaní s príjmami mužov, na 24. októbra. Je to až 69 dní, zatiaľ čo európsky priemer je 52 dní. Na Slovensku tento deň pripadá na 25. októbra. Tieto rozdiely existujú už pred založením rodiny a po ňom sa ešte zväčšujú. Autorky tento problém vysvetľujú z viacerých pohľadov:
- spoločenský konsenzus a intuitívne rozhodovanie o starostlivosti o deti – v našich zemepisných šírkach je to v drvivej väčšine žena, ktorá na seba preberá plnú starostlivosť o deti po ich narodení až približne do škôlkarského veku. Táto preferencia v starostlivosti potom pokračuje aj počas celého obdobia, keď sú deti malé a v prípade výpadku zo školského či predškolského zariadenia potrebujú prítomnosť rodiča.
- ženská práca je celkovo podhodnocovaná – ženy podľa sociologičky Lenky Simerskej vystupujú pri pohovoroch menej sebaisto a menej často si pýtajú zvýšenie mzdy. Zároveň nevyužívajú tak často ako muži prechod k inému zamestnávateľovi ako spôsob zvyšovania svojej príjmovej hladiny.
- príliš dlhá materská/rodičovská dovolenka – spôsobuje, že sa ženy po materskej znova ocitnú v situácii, keď začínajú budovať kariéru od začiatku. Prípadne sa vrátia na pôvodnú pozíciu s tým, že začínajú na nominálnej mzdovej hladine, z ktorej pred materskou odchádzali. Ich mzda tak často za roky neprechádza žiadnou evaluáciou zohľadňujúcou infláciu či priemerný plat na danej pozícii, ktorý sa z roka na rok mení.
- penalizácia materstva a mýtus otca živiteľa – kým ženy s deťmi bývajú často vnímané ako neperspektívne zamestnankyne, u otcov platí presný opak. Sú považovaní za živiteľov rodiny, ktorým prináleží adekvátne vysoká mzda.
Všetky ženy sú pracujúce ženy
Príspevok s rovnomenným názvom zverejnila v októbri 2020 Mary Chinery-Hesse, ktorá je zároveň prvou ženou na pozícii zástupkyne generálneho riaditeľa Svetovej organizácie práce (ILO). Mary Chinery-Hess v ňom pripomína 25. výročie pekinskej deklarácie, ktorá bola prijatá so zámerom posilniť postavenie žien po celom svete a to prostredníctvom opatrení v 12 kľúčových oblastiach.
V minulosti i dnes stále platí, že všetky ženy sú pracujúce ženy. Sú to práve ony, ktoré robia väčšinu domácich prác a prác spojených so starostlivosťou o deti. Zároveň sa táto práca nezapočítava a nenájdeme ju prakticky v žiadnych ekonomických štatistikách.
Východiskom je takúto prácu započítať a oceniť. Prvým krokom k tomu je vytvorenie takých sociálnych politík, ktoré zvýšia počty platených pracovných miest v oblasti starostlivosti a zároveň podporia zdieľanie prác medzi mužmi a ženami. To je základ pre to, aby vôbec mohol nastať výraznejší posun v posilnení ekonomického postavenia žien.
Mary Chinery-Hess k tomu dodáva, že napriek tomu, že je ženy viac počuť a mnohé aspekty rodovej rovnosti sa dostali nielen do deklarácií, ale aj do praxe, pandémia mnohé pokroky výrazne spomalila a časť z vydobytých ziskov v tejto oblasti úplne zvrátila. V politike, teda tam, kde sa o opatreniach rozhoduje, nájdeme stále prevažne mužov. Podľa Mary Chinery-Hess je nutné podporovať takých osvietených mužov v politike, ktorí vnímajú, podporujú a presadzujú úsilie o rovnosť. Bez toho nemôže v tejto oblasti dôjsť k trvalej zmene.
Ženy na trhu práce ťahajú za kratší koniec
Problematika rozdielov v platoch mužov a žien je dlhodobo známa. Niektorí ju zľahčujú, iní o nej píšu ako o jednej z najväčších krívd páchaných na ženách. My sme sa pozreli na problematiku cez fakty a objektívne príčiny a našli sme odpoveď na otázku, či sú skutočne ženy odmeňované slabšie ako muži.
Ženy sú často vyzdvihované pre svoju jemnosť, citlivosť, starostlivosť, schopnosť privádzať na svet deti či zvládať viacero vecí naraz. Napriek tomu Medzinárodný deň žien neoslavuje nič zo spomenutého, ale je sviatkom ženského odhodlania v boji za rovnoprávnosť. 8. marec nebol v roku 1910, keď bol MDŽ ustanovený, vybraný náhodne, ale je pripomienkou na veľký štrajk krajčírok v New Yorku, ktoré v tento deň bojovali proti zlým pracovným podmienkam a nízkym mzdám. Aj keď sa odvtedy ženám podarilo dosiahnuť mnohé zlepšenia, nerovnosť miezd medzi mužmi a ženami pretrváva do dnešného dňa. V roku 2019 bol podľa štatistík portálu platy.sk rozdiel v priemernej mzde až 24,4 % v prospech mužov.
{* sablona=„infobox_v_clanku“ | ikona="" | content="" | typ="" *}