Vyššia suma za vykonanú prácu na účte ako v prípade zamestnancov láka mnohých pracovať na živnosť. Živnostníci totiž dostávajú príjem nezdanený a bez odrátania povinných odvodov. Navyše živnostníci neplatia daň z celého príjmu, majú možnosť odpočítať si paušálne výdavky alebo viesť účtovníctvo a odrátať si náklady. Zamestnanci totiž platia daň z celého príjmu, živnostníci zo zisku. Práve tie lákajú zamestnancov prejsť na živnosť. Viacerí sa snažia so zamestnávateľom dohodnúť a namiesto klasickej pracovnej zmluvy uzavrieť obchodný vzťah. Pre zamestnávateľa to môže byť dokonca výhodné, náklady na živnostníka zostanú rovnaké, ako keď pre neho daný človek pracoval na zmluvu. Môžu dokonca klesnúť, závisí to od dohody oboch strán.
Bývalému zamestnancovi sa ale príjem zvýši, pretože odvody aj dane budú platiť na základe zisku. Ten si možno vypočítať tak, že od hrubého zárobku odpočítajú výdavky. Odrátať si môžu skutočné výdavky, k čomu potrebujú bločky a faktúry a viesť si účtovníctvo. Uplatniť si ale možno aj paušálne výdavky, ktoré sú pre mnoho živnostníkov výhodnejšie ako výdavky skutočné. Zo zisku si živnostník môže odpočítať v takomto prípade až 60 percent z celkových príjmov, pričom horný limit je 20 000 eur. Podnikatelia s ročným obratom do 100 000 eur si môžu dokonca svoje príjmy zdaniť zníženou sadzbou dane 15%.
Čítajte viac Príklady: Koľko by ste zarábali na živnosť?
Nový živnostník má prvý rok podnikania výrazne vyššie príjmy aj vďaku tomu, že nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Tie je živnostník povinný začať platiť až po prvom daňovom priznaní. Ak niekto prejde na živnosť od mája tohto roka, daňové priznanie je povinný podať v marci 2023, respektíve v júni 2023. Ak priznanie podá v marci, povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne mu vznikne od 1. júla 2023. V prípade posunutého daňového priznania na jún 2023 mu Sociálna poisťovňa uloží povinnosť platiť odvody od 1. októbra 2023.
Výška odvodov je pre živnostníkov v mnohých prípadoch nižšia ako pre zamestnancov. Táto na pohľad výhoda sa ale odrazí vo výške dávok a v budúcom dôchodku. Pomôcť si môžu podnikatelia tak, že si dobrovoľne platia vyššie odvody alebo sa spoľahnú na šetrenie napríklad v treťom pilieri.
Živnostník vykonávajúci rovnakú prácu ako zamestnanec dosahuje síce vyšší príjem, ale prichádza o všetky benefity vyplývajúce zo Zákonníka práce. Firma napríklad za neho nezodpovedá v prípade úrazu, nie je jej zamestnanec. Takisto nemá nárok na stravné lístky, príplatky za prácu cez víkend alebo vo sviatky či voľno na návštevu lekára alebo platenú dovolenku. Pravdou však je, že živnostník si pracovný čas a miesto výkonu práce určuje sám, je na ňom, v akom čase prácu urobí, dôležité je odovzdať ju v dohodnutom čase. Je teda na ňom, či vie spraviť voľno napríklad na dovolenku.