Na pracoviskách, kde zamestnanci vykonávajú dlhodobú prácu a nie je možné zabezpečiť optimálne mikroklimatické podmienky, musí zamestnávateľ zabezpečiť aspoň prípustné podmienky, s výnimkou pracoviska vyžadujúceho osobitné tepelné podmienky alebo pracoviska, na ktorom nemožno technickými prostriedkami odstrániť záťaž teplom alebo chladom z technologických procesov, a s výnimkou mimoriadne chladných a mimoriadne teplých dní.
V čase zvýšenej záťaže teplom počas mimoriadne teplých dní letného obdobia musí zamestnávateľ zabezpečiť opatrenia, zohľadňujúce špecifické podmienky jednotlivých pracovísk. Zamestnávateľ musí mať na pamäti, že mimoriadne vysoké teploty môžu viesť k únave a k zhoršeniu pozornosti, prípadne k výraznému zníženiu výkonnosti zamestnanca v práci, čo by mohlo negatívne ovplyvniť aj bezpečnosť práce. Zamestnávateľ môže realizovať niektoré z technických opatrení, ktoré zabránia prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná prevádzkových a administratívnych priestorov použitím žalúzií alebo roliet, zabezpečenie klimatizácie, príp. zvýšenie cirkulácie vzduchu vetraním alebo ventilátormi.
Čítajte aj Prázdniny sú tu: Ako čerpať dovolenku? Čo vám môže prikázať zamestnávateľ a čo nie!
Dohľad nad dodržiavaním vhodných podmienok na pracoviskách z pohľadu vhodnej teploty je v kompetencii orgánu na ochranu zdravia a na pracoviskách tieto podmienky kontrolujú príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva.
Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pre svojich zamestnancov pitný režim je stanovená v § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý zároveň ustanovuje aj povinnosť zamestnávateľa upraviť pitný režim vnútorným predpisom.
Na zabezpečenie pitného režimu pre zamestnancov vo väčšine prípadov postačuje prístup k pitnej vode z verejnej vodovodnej siete na mieste výkonu práce. Bližšie o pitnom režime hovorí v § 7 vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.
Čo by si mali naopak zaobstarať sami zamestnanci?
Zamestnanci by mali dbať najmä na dodržiavanie pitného režimu, piť často menšie dávky tekutín. Nevystavovať sa zbytočne dlhodobému pôsobeniu tepla, striedať pohyb na slnku a oddych v tieni.
Aký je prípustný pracovný čas počas horúčav?
Prípustnú dĺžku pracovného času zákon neupravuje, umožňuje však zamestnávateľovi posunúť začiatok pracovnej doby na skoršie ranné hodiny, zaradenie častejších prestávok v práci, príp. skrátenie pracovnej doby. V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodne skrátiť pracovný čas v súvislosti s horúcim dňom (teplota v tieni je viac ako 30 stupňov Celzia), nesmie krátiť mzdu zamestnancov. Vo všeobecnosti sa nejedná o prekážku na strane zamestnanca.
Núdzový plán
Zamestnávatelia by mali mať vypracovaný núdzový plán čo robiť, ak u zamestnanca spozorujú príznaky nevoľnosti, alebo ochorenia spôsobeného vysokými teplotami, vrátane zabezpečenia dostupnosti lekárskeho ošetrenia, ak je to potrebné. Takisto aj zamestnanci by si mali počas horúcich dní viac všímať svojich kolegov, najmä mladších a neskúsených a okamžite hlásiť prípadné zdravotné problémy, ktoré sa môžu pri práci v horúčavách vyskytnúť. Na to je potrebné, aby vedeli správne rozoznať všeobecné príznaky hroziaceho ochorenia a okamžite dokázali podniknúť príslušné kroky – upozorniť zamestnávateľa či privolať lekársku službu prvej pomoci.
Zdroj: Národný inšpektorát práce