Mzdy sa však pomaly zvyšovali vo všetkých sektoroch, aj naprieč všetkými regiónmi Slovenska. V budúcom roku môžeme očakávať pokles životnej úrovne, Slovensko tiež stráca svoju konkurencieschopnosť oproti okolitým krajinám, pričom ale výrazný rast nezamestnanosti nenastane a na trhu bude aj naďalej chýbať kvalifikovaná pracovná sila. Vyplynulo to z najnovšieho prieskumu personálnej agentúry Grafton, ktorý mapuje aktuálne finančné ohodnotenie stoviek pracovných pozícií v 7 odboroch a 8 regiónoch Slovenska.
Očakávané benefity
Medzi očakávané benefity zo strany väčšiny zamestnancov patrí nielen navýšenie mzdy o mieru inflácie, ale aj poskytnutie ďalších nefinančných výhod. V prípade dobrých individuálnych alebo firemných výsledkov tiež 13. a 14. plat či osobná finančná prémia.
Trh práce sa aj tento rok musí vyrovnať s rôznymi faktormi a neistotami, ktoré sú spôsobené jednak neukončenou pandemickou krízou, no tiež vojnovým konfliktom, ktoré vyvolalo Rusko voči Ukrajine. Zatiaľ čo s pandémiou sa trh práce v mnohých ohľadoch naučil žiť, vojnový stav mu neumožnil pôvodne predpokladaný vývoj a dokonca spomalil plánovaný rast ekonomiky Slovenska. Do vývoja miezd tak výrazne zasiahla výška inflácie, ktorá je najvyššia za posledných 22 rokov a ako prognózuje Národná banka Slovenska jej výška sa ani v budúcom roku nedostane pod dvojciferné číslo.
Očakávanie pracovníkov
„Ak vezmeme do úvahy mieru inflácie, aktuálny a predpokladaný vývoj cien komodít, energetickú krízu, narušené dodávateľské reťazce a absenciu kvalifikovanej pracovnej sily, a pridáme k tomu nevyčísliteľnú neistotu budúceho obdobia, tak je zjavné, že mnohí zamestnávatelia aj napriek tomu, že by chceli, nie sú schopní zamestnancom zvýšiť mzdy tak, aby toto zvýšenie pokrylo výšku inflácie a súčasne uspokojilo očakávania pracovníkov,“ hovorí Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group, a dodáva: „Sú však aj oblasti, ktoré nepociťujú z vyššie uvedeného takmer žiadne dopady. Na rozdiel od priemyslu, ktorý je zasiahnutý najviac, napríklad odvetvie IT z pohľadu miezd rastie. Je to dané silným prehriatím IT trhu a výrazným nedostatkom kandidátov.“
Zahraniční pracovníci chýbajú
Na trhu práce aj naďalej chýba kvalifikovaná pracovná sila a to aj napriek prílevu utečencov z vojnou ohrozených oblastí. Aktuálne je kvôli všeobecnej mobilizácii a vojne nábor z Ukrajiny prakticky nemožný a iné zdroje uchádzačov o prácu nie sú dostatočné. „Tento problém môže vyriešiť jedine slovenská vláda, ktorej prístup je však v tomto smere nedostatočný. Strácame tým konkurencieschopnosť voči okolitým krajinám na čele s Poľskom, ktoré veľmi dobre pochopilo, že ak má ekonomika rásť, je potrebné zabezpečiť dostatok kvalifikovaných uchádzačov a tým pádom zmeniť nastavenie pravidiel ekonomickej migrácie,“ objasňuje M. Malo.
Pred niekoľkými rokmi na Slovensku dominovali pracovníci z Rumunska, Balkánu alebo Ukrajiny – dnes sú pre týchto pracovníkov ponuky zo Slovenska neatraktívne a preferujú skôr severské a západné krajiny EÚ. Zahraničný nábor aktuálne smeruje najmä na nečlenské krajiny EÚ – Balkán, postsovietske štáty a už aj Ázia – ide tu najčastejšie o krajiny, kde je pre pracovníkov nevyhnutné udelenie pracovných víz, pričom však vízový proces jedného pracovníka z Indie môže trvať aj 5 až 6 mesiacov. Toto je dlhodobo neudržateľné, neflexibilné a spôsobuje to zamestnávateľom na Slovensku výrazné komplikácie.
Pokles životnej úrovne aj nižší ekonomický rast
Ako vyplynulo zo mzdového prieskumu mzdy rástli naprieč všetkými odbormi a rozširovala sa tiež paleta benefitov, ako je flexibilná pracovná doba či možnosti home office práce aj zo zahraničia. Medzi očakávané benefity zo strany väčšiny zamestnancov tak v súčasnosti patrí nielen navýšenie mzdy o mieru inflácie, ale aj poskytnutie ďalších nefinančných výhod. V prípade dobrých individuálnych alebo firemných výsledkov tiež 13. a 14. plat či osobná finančná prémia. „Vzhľadom na príchod novej automobilky na slovenský trh, ale aj v ďalších sektoroch, ktoré dlhodobo pociťujú nedostatok pracovníkov, aj naďalej predpokladáme zvýšenú náborovú aktivitu zamestnávateľov,“ komentuje šéf personálnej agentúry.
V ďalšom období Grafton očakáva osciláciu miery nezamestnanosti na úrovni 5,5–7,5 %, pričom na trhu bude aj naďalej chýbať kvalifikovaná pracovná sila. „Úroveň navyšovania miezd plošne nedosiahne úroveň inflácie, čo spôsobí pokles životnej úrovne a apetítu bežných ľudí utrácať za tovar a služby. Dôsledkom bude nízky ekonomický rast.,“ dodáva Martin Malo.