Trendom na trhu práce sa stáva hopping – práca pre toho, kto zaplatí viac

V najbližšom období, ani v budúcom roku nemôžeme očakávať výrazný rast miezd, ktorý pokryje infláciu a zvýšené ceny tovarov a služieb. Životná úroveň ak bude klesať a trendom sa stane striedanie zamestnávateľov v snahe získať čo najlepšie finančné ohodnotenie.

10.11.2022 10:43
žena, práca, písanie, SZČO, sústredenie,... Foto:
Ilustračné foto.
debata (10)

Ako informoval Eurostat, priemerná miera inflácie v EÚ prekonala v septembri ďalší rekord a dosiahla úroveň 10,9 %. Slovensko sa spomedzi 27 členských krajín zaradilo s hodnotou 13,6 percenta na 9. miesto s najvyššou infláciou, v Česku bola inflácia dokonca 17,8 % a v Maďarsku 20,7 %. K inflácii najviac prispeli energie, nasledovali potraviny, alkohol a tabak, služby a neenergetický priemyselný tovar.

Životná úroveň sa znižuje, firmy sú pod tlakom

Vysoká miera inflácie aj aktuálna energetická kríza už spôsobili zvyšovanie cien tovarov a služieb, ktoré bude aj naďalej pokračovať. V dôsledku toho v budúcom roku dôjde k poklesu životnej úrovne a súčasne k tlaku na zvyšovanie miezd pracovníkov.

„Kým v uplynulých dvoch rokoch zamestnanci uprednostňovali istotu práce pred mzdou, v súčasnosti je to naopak. Tlak na zamestnávateľov sa neúprosne zvýši, pretože ľudia nedokážu pokryť straty v rodinných rozpočtoch, budú si však chcieť udržať svoju životnú úroveň alebo aspoň nepocítiť v celom dôsledku jej dopady. Trendom na trhu práce sa tak stane job hopping – doslova skákanie z práce do práce v snahe finančne si polepšiť. Teda ak príde ponuka na 15-percentné zvýšenie mzdy, zamestnanec ju zoberie a prejde ku konkurencii. Navyše takouto zvýšenou fluktuáciou sa tlak na zamestnávateľov ešte viac zintenzívni,“ objasňuje aktuálnu situáciu riaditeľ personálnej agentúry Grafton Martin Malo.

Mzda sa bude zvyšovať individuálne

Podľa Mzdového prieskumu personálnej agentúry Grafton rástli v treťom kvartáli mzdy priemerne o 5 percent, pričom inflácia sa pohybovala v dvojciferných číslach. Za posledných 22 rokov bola vôbec najvyššia.

„V nasledujúcom roku očakávame pokračujúci rast miezd, ktorý však nedokáže dosiahnuť výšku očakávanej inflácie. Nezamestnanosť by sa mala držať na rovnakej, prípadne na mierne vyššej úrovni ako v súčasnosti,“ hovorí odborník.

Plošné zvyšovanie miezd bude menej obvyklé – firmy sa budú snažiť odmeniť zamestnancov, ktorí vo firme zastávajú kľúčové a kritické miesta alebo pôjde o vysoko odborné pozície, na ktoré sa len ťažko hľadajú vhodní kandidáti: „Napríklad zvárači podvozkov môžu dosiahnuť zvýšenie mzdy o viac ako 15 %, ak bude pre firmu nevyhnutné si ich udržať, ostatní zamestnanci však budú mať len 2-percentný nárast. Na pracovnom trhu je takýchto kvalifikovaných ľudí málo, pričom ich mzda sa pohybuje naprieč regiónmi od 1500 do 2000 eur. Okrem toho už aj odborové organizácie pochopili, že zvýšiť mzdy plošne nad úroveň inflácie v tejto situácii nie je reálne,“ vysvetľuje Malo.

Zamestnanci sa so zamestnávateľmi však vedia dohodnúť aj v časoch vysokej inflácie. Príkladom je nová kolektívna zmluva medzi nitrianskou automobilkou Jaguar Land Rover Slovakia a jej odbormi. Od začiatku septembra sa celková mesačná mzda výrobných pracovníkov pohybuje v rozmedzí od 1276 do 2104 eur, v prípade výrobných operátorov sa zvýši o 9,56 percenta na 1331 eur.

Namiesto enormne vyššej mzdy viac benefitov

Dôsledky energetickej firmy budú v týchto mesiacoch eskalovať a kontinuálne s nimi sa bude zvyšovať aj tlak na zamestnávateľov, aby zvýšili mzdy. Ako však bolo uvedené, plošne to nebude možné, a preto firmy zintenzívnia poskytovanie finančných aj nefinančných benefitov.

„Vo väčšine spoločností sme v tomto roku zaznamenali revidovanie a rozširovanie ponuky najmä monetárnych benefitov. Napríklad možnosť využívať home office sa už stala štandardom. Do podobnej roviny sa posúva aj nástupný bonus a odmena za odporúčanie zamestnanca,“ vymenúva odborník.

Firmy v snahe udržať si kľúčových a prilákať nových pracovníkov rozširujú ponuku zamestnaneckých benefitov v závislosti od ich pracovného zaradenia. Mnohé sektory totiž zápasia s nedostatkom kvalitnej pracovnej sily. Môže tak ísť napríklad o rôzne vernostné bonusy a odmeny, bezplatné ubytovanie či dopravu alebo o možnosť používať firemné auto aj na súkromné účely.

Trh práce začína byť prehriaty

Počet uchádzačov na trhu práce za uplynulých 17 rokov na Slovensku výrazne klesol a v súčasnosti sa nachádza na úrovni roku 2019. Ide asi o 190-tisíc ľudí bez práce, pričom miera nezamestnanosti je na úrovni 6,14 %. Naopak, počet voľných pracovných miest z roka na rok rastie – aktuálne atakuje hranicu 80-tisíc. Aj napriek tomu je niektoré pozície mimoriadne náročné obsadiť.

„Trh práce prakticky nemá potenciál zamestnať ľudí z úradov práce. Máme tu totiž príliš veľa dlhodobo nezamestnaných ľudí. Zamestnávatelia preto vyhľadávajú svojich nových pracovníkov medzi už zamestnanými ľuďmi a trh práce začína byť prehriaty,“ konštatuje M. Malo s tým, že na domácom trhu sa objavujú zahraniční investori, ktorí prinášajú ďalšiu prácu pre kvalifikovaných pracovníkov. Otázka znie, kde ich zobrať.

Rozhodujúce podľa odborníka z personalistiky tak bude, aké opatrenia dokáže vláda prijať pri riešení energetickej krízy, a to nielen vo vzťahu k domácnostiam, ale aj k energeticky náročným firmám a podnikateľskému sektoru celkovo. Rizikom totiž je nízka konkurencieschop­nosť Slovenska, príliš veľká byrokracia zo strany vlády pri zamestnávaní pracovníkov mimo krajín EÚ v porovnaní s okolitými krajinami a najmä ďalší odlev kvalifikovaných pracovných síl do zahraničia.

10 debata chyba
Viac na túto tému: #mzda #plat #trh práce #pracovná ponuka