Slovenský pracovný trh sa v tomto roku niesol v negatívnom duchu, predovšetkým kvôli vplyvu vojnového konfliktu na Ukrajine, inflácie a energetickej krízy. Najväčší dopyt bol po pracovníkoch z výroby, ktorí ale v budúcom roku pocítia dopady krízy najviac. Slovensko tiež nedokázalo pružne reagovať na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a zostalo na chvoste EÚ. Energeticky náročné firmy by sa mali pripraviť na prepúšťanie, naberať by mal naopak sektor zdieľaných služieb a IT – hodnotí rok 2022 a predikuje budúci vývoj personálna agentúra Grafton.
Stabilný stav alebo pozitívny vývoj predpokladalo aj napriek dopadu koronakrízy koncom roka 2021 na Slovensku až 99 % spoločností a tretina firiem plánovala zvyšovanie miezd. Bohužiaľ, konflikt na Ukrajine, s tým spojená energetická kríza a vysoká inflácia spôsobili, že tieto plány museli firmy prehodnotiť a reálne mzdy v súkromnom sektore začali skôr klesať.
„Najväčší dopad v tomto aj budúcom roku budú pociťovať tzv. modré goliere, teda bežní pracovníci vo výrobe, obchode a remeselníci, ako aj ostatní zamestnanci s nižšou ako priemernou mzdou,“ vysvetľuje riaditeľ personálnej agentúry Grafton a Gi Group Martin Malo. Zamestnanci s takouto mzdou sa musia potýkať s nárastom cien z viacerých strán. Podľa prieskumov tvoria náklady na bývanie a energie v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn a teplo tvoria z celkových nákladov takmer 10 %, ide tak o najvyšší podiel v rámci krajín EÚ.
Najvyšší dopyt bol po pracovníkoch z výroby
Práve po pracovníkoch z týchto oblastí je však na Slovensku najvyšší dopyt, pričom kandidátov je stále nedostatok. Medzi najhľadanejšie pracovné pozície patrili podľa interných prieskumov agentúry Grafton v tomto roku totiž pracovníci z oblasti výroby, inžinieringu a IT. Išlo predovšetkým o pozície kvalifikovaných pracovníkov a špecialistov zo strojárskeho, automobilového a elektrotechnického odvetvia, ale aj o menej kvalifikovaných zamestnancov.
Najvyšší dopyt v roku 2022 tak bol o procesných inžinierov, technikov údržby, nástrojárov, operátorov výroby. Ďalej to boli kvalifikované pozície elekrotechnických inžinierov, inžinierov kvality a, samozrejme, všetky špecializované posty zo sektora IT, ako napríklad PLC programátor či SAP špecialista. Mzdy sa v týchto odvetviach zvyšovali naprieč pozíciami aj regiónmi, v priemere to bolo 100 – 200 eur, najviac však u kvalifikovaných špecialistov a odborníkov – seniorov.
„Zamestnávatelia hľadali najmä skúsených kandidátov s 3 až 5 rokmi praxe. Nedostatok pracovníkov vykrývali zamestnancami s kratšou praxou či absolventmi, ale tiež zahraničnými pracovníkmi. Kandidáti si preto mohli vyberať z viacerých ponúk, čo častokrát predlžovalo náborový proces. Celkovo sa dá povedať, že mzdové očakávania kandidátov v roku 2022 boli výrazne vyššie, ako bola aktuálne ponúkaná mzda,“ hovorí odborník. Oproti minulému roku tiež Grafton zaznamenal zo strany kandidátov vyšší tlak na poskytovanie nefinančných benefitov, čo bolo zapríčinené nielen nedostatkom pracovných síl, ale aj infláciou.
Nezamestnanosť a mzdy
V druhej polovici tohto roka Slovensko navyše narazilo na historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorá ale bude v roku 2023 vplyvom energetickej krízy rásť, alebo vplyvom vstupu nových investorov prinajlepšom stagnovať, prognózuje Malo a dodáva: „Rast miezd sa dá očakávať, pretože nedostatok kandidátov na trhu práce nedáva zamestnávateľom inú možnosť, než mzdy navyšovať. V žiadnom prípade sa však priemerné zvyšovanie miezd nevyrovná miere inflácie. Skôr pôjde o individuálny, nie plošný rast.“
Celý pracovný trh aj ekonomika však budú závisieť od miery inflácie a vývoja cien, najmä v energetike. Energeticky náročnejšie odvetvia, aj keď budú hľadať predovšetkým interné úspory, budú náchylnejšie na prepúšťanie. Naopak, naberať aj naďalej bude sektor zdieľaných a podnikových služieb a informačných technológií.
Slovensko zostalo v roku 2022 na chvoste, víťazom je Poľsko
V rámci krajín Európskej únie sa Slovensko umiestnilo na nelichotivom treťom mieste v dĺžke odchodu mladých ľudí z rodičovských domovov. Mladí Slováci tak robia tesne pred dovŕšením 31 rokov, starší opúšťajú domov už iba Portugalci a Chorváti. Stoja za tým predovšetkým vysoké náklady za energie, ale tiež vysoké ceny nehnuteľností a nedostupnosť nájomného bývania. Neustále tiež hrozí odchod kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia nielen kvôli lepšiemu mzdovému ohodnoteniu, no tiež poskytnutiu celkovo kvalitnejších podmienok smerom k uplatneniu sa na pracovnom trhu.
Nedostatok kandidátov pritom pociťujú všetky krajiny Európskej únie, z okolitých krajín však jednoznačne najflexibilnejšie reagovalo Poľsko: „Poľsko nielenže zjednodušilo pravidlá ekonomickej migrácie, ale zároveň neustále získava nových investorov, a to bez ohľadu na relatívne nestabilné politické prostredie. Naopak, porazenými v tomto roku sú Slovensko aj Česká republika, ktoré nedokázali pružne zareagovať. Preto u nás bude nedostatok vhodných kandidátov na pracovnom trhu v nasledujúcom roku aj naďalej výrazný,“ dodáva na záver Martin Malo, pričom podotýka, že ak má byť Slovensko konkurencieschopnou krajinou, slovenská vláda by mala upraviť legislatívu a pružne reagovať na všetky zmeny, ktoré rok 2023 prinesie.