Počet novohlásených prípadov práceneschopnosti v prvom polroku 2024 medziročne stúpol o 3 706 prípadov. Kým v prvom polroku 2023 ich Sociálna poisťovňa zaznamenala 450 006, za prvých šesť mesiacov tohto roka to bolo 453 712. Za nárastom počtu poistencov, ktorým lekár potvrdil PN, stojí čiastočne celkový nárast počtu poistencov (3 016 756 v roku 2024 v porovnaní s 2 971 075 v roku 2023).
Napriek nárastu novohlásených prípadov PN celkové ukazovatele týkajúce sa priemerného percenta PN zaznamenali priaznivý vývoj. Priemerné percento PN predstavovalo hodnotu 3,705, pričom za rovnaké obdobie roka 2023 to bolo 3,785. Tieto pozitívne ukazovatele boli ovplyvnené aj skrátením priemernej doby trvania PN, čo znížilo priemerný denný stav práceneschopných osôb.
Západ maróduje menej, východ viac
Priemerná PN pre chorobu a úraz v I. polroku 2024 trvala 44,83 dní. Ide o mierny pokles dĺžky trvania jednej PN, keďže v rovnakom období minulého roku sa poistenci liečili v priemere 45,23 dní.
Najdlhšie boli lekárom vypísaní poistenci Prešovského kraja, ktorí na PN strávili priemerne 53,89 dní. Naopak, najkratšie to bolo u poistencov Bratislavského kraja – priemerne 33,86 dní.
Zamestnanci maróduju najkratšie
Rozdiely v trvaní PN závisia aj od postavenia poistenca – či ide o zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu alebo dobrovoľne poisteného. Ako vyplýva zo štatistík Sociálnej poisťovne, najkratšie boli na PN vypísaní zamestnanci. Kým táto kategória poistencov maródovala priemerne 43,12 dní, u samostatne zárobkovo činných osôb to bolo 68,09 dní a u dobrovoľne nemocensky poistených osôb 102,22 dní.