Pravidelný Mzdový prieskum personálnej agentúry Grafton aj tento rok zmapoval finančné ohodnotenie viac než 360 pracovných pozícií v 8 základných segmentoch, a to vo všetkých regiónoch Slovenska. Prináša tiež dôležité informácie o faktoroch ovplyvňujúcich náš pracovný trh a vývoj miezd.
„Tento rok priniesol niekoľko dobrých správ. Štatistické dáta hovoria o rekordne nízkej nezamestnanosti a rastúcich mzdách, optimistické sú aj predikcie Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií. Informácie o ukončení prevádzok alebo hromadných prepúšťaniach, ktoré sa občas objavia, súvisia väčšinou s prechodom na elektromobilitu a s tým spojenou reštrukturalizáciou alebo so znižovaním nákladov a optimalizáciou vo firmách. Prevažná väčšina zamestnávateľov však plánuje prijímať nových ľudí alebo aspoň zachovať súčasný počet zamestnancov. Takmer 90 % ich počíta aj so zvyšovaním miezd,“ hovorí Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group.
Na druhej strane však podľa neho čaká zamestnávateľov v najbližšom období aj viacero výziev. „Okrem základného nedostatku pracovníkov a zvýšenej fluktuácie je to aj odchod veľkého počtu ľudí do predčasného či starobného dôchodku, nie práve optimálny stav verejných financií, rast minimálnej mzdy, ktorý je rýchlejší ako produktivita práce a v neposlednom rade tiež bleskové prijímanie zákonov bez diskusie s odbornou verejnosťou. Celý rad nových povinností pre zamestnávateľov prináša aj Smernica o transparentnosti odmeňovania, ktorú by mali členské štáty EÚ transponovať do svojich právnych noriem do júna budúceho roku. Všetky uvedené faktory môžu spôsobiť nadmernú záťaž a tlak na zamestnávateľov, a tak výrazne ovplyvniť aj pracovný trh na Slovensku,“ upozorňuje M. Malo.
Firmy zápasia s fluktuáciou, pre zamestnancov sú rozhodujúce peniaze
Jedným z dôsledkov kombinácie vysokého dopytu po pracovnej sile a jej nedostatku na trhu práce je aj problém so zvýšenou fluktuáciou, s ktorou dnes na Slovensku bojujú takmer dve tretiny firiem. Rekordne nízka nezamestnanosť a vysoký dopyt po pracovníkoch núti zamestnávateľov zvyšovať mzdy a zároveň dodáva ľuďom odvahu obzerať sa po lepšom pracovnom uplatnení. Zamestnávateľom tak spôsobuje problém nielen hľadanie nových, ale aj udržanie si súčasných pracovníkov. Po rokoch, kedy reálne mzdy klesali, sa aktuálne deje presný opak – reálne mzdy rastú rýchlejšie ako inflácia.
„Nedostatok pracovníkov spolu s neúprosným rastom životných nákladov spôsobili, že finančné ohodnotenie je dnes najdôležitejším hnacím motorom pri akejkoľvek zmene v zamestnaní – či už je to motivácia súčasné pracovné miesto opustiť, zotrvať na ňom alebo prijať nové,“ vysvetľuje Martin Malo a dodáva: „V našich prieskumoch udávajú uchádzači o zamestnanie všetkých vekových skupín a vo všetkých regiónoch Slovenska ako kľúčové faktory pri rozhodovaní o prijatí pracovnej ponuky výšku mzdy a poskytovanie finančných benefitov, ako sú bonusy a prémie, 13. a 14. mzda či dovolenka navyše.“
Recept na nedostatok ľudí – zahraniční pracovníci aj zamestnávanie cez agentúry
Nedostatok domácej pracovnej sily sa zamestnávatelia snažia riešiť aj prostredníctvom zahraničných pracovníkov, ktorých počty sa neustále zvyšujú. Kým minulý rok slovenské úrady evidovali zhruba 95-tisíc zamestnancov zo zahraničia, tento rok je to už viac ako 107-tisíc a očakáva sa, že v roku 2028 ich bude viac ako 140-tisíc. Pre predstavu: je to 7-násobne viac ako v roku 2014. Títo pracovníci, prevažne z Ukrajiny a ďalších bývalých sovietskych krajín, ale tiež napríklad z Indie alebo Bangladéša, tvoria takmer dvadsatinu z našej celkovej pracovnej sily.
„Demografické trendy aj odchody do predčasného či starobného dôchodku spôsobili, že zabezpečenie dostatočného počtu pracovníkov sa stáva kľúčovým pre udržanie ekonomického rastu aj konkurencieschopnosti Slovenska. A napriek tomu, že vláda prijala viacero opatrení, odborníci upozorňujú, že bez ďalšej podpory zamestnávania cudzincov na Slovensku bude ohrozená funkčnosť niektorých odvetví a veľkých podnikov,“ pripomína riaditeľ Graftonu.
Zaujímavý trend možno pozorovať tiež pri kancelárskych pozíciách, ktorých rozmach sa snažia firmy saturovať zamestnávaním cez agentúry. „I keď tento model je známy najmä z oblasti výroby, funguje aj v prípade kancelárskych, či dokonca manažérskych pozícií,“ konštatuje odborník. Rozvoj kancelárskych odborov, stále väčší dôraz na efektivitu nákladov, rastúca potreba naberať kvalifikované pozície na trhu s veľmi nízkou nezamestnanosťou v EÚ – to vníma Martin Malo ako hlavné dôvody, prečo spoločnosti začínajú aj v tejto sfére intenzívnejšie využívať tzv. dočasné pridelenie zamestnancov, teda riešenie, kedy im zamestnancov dočasne poskytne personálna agentúra.