Má zamestnanec nárok na dovolenku v skúšobnej lehote?
Mnohí ľudia si myslia, že počas skúšobnej lehoty nemôžu čerpať dovolenku. Je to omyl, zákon to nezakazuje, práve naopak. Bez ohľadu na to, či skúšobná lehota je a koľko trvá, máte nárok na dovolenku za rovnakých podmienok.
Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. Za každý celý kalendárny mesiac budete mať nárok na jednu dvanástinu z celoročnej dovolenky.
V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku. Podľa Zákonníka práce sa za taký deň považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Bez ohľadu na to, čo hovorí zákon, sa stáva, že zamestnávateľ umožní aj novému zamestnancovi čerpať viac dní dovolenky, než na koľko má nárok. Robí tak v prípade, že je predpoklad, že si ju uňho zamestnanec „odpracuje“, a to buď do konca roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.
Mám nárok na zaplatenie nevyčerpanej dovolenky?
Ak dovolenku neminiete ani do konca nasledujúceho roka, s najväčšou pravdepodobnosťou vám prepadne. Podľa zákona sa totiž platí len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky. Čiže, ak ste si preniesli päť týždňov, jeden vám zamestnávateľ zaplatí a zvyšné štyri prepadnú. Výnimkou sú prípady, keď ste si dovolenku nevybrali, pretože ste ukončili pracovný pomer. Výška náhrady pri zaplatení dovolenky sa vypočíta vynásobením priemerného zárobku zamestnanca počtom dní dovolenky, ktoré presahujú štyri týždne základnej výmery dovolenky. Náhrada mzdy za dovolenku je zdaniteľným príjmom, z ktorého je potrebné odviesť odvody na zdravotné a sociálne poistenie a zaplatiť daň.
Má zamestnanec nárok na dovolenku pri výpovedi?
V prípade skončenia pracovného pomeru, či už výpoveďou zo strany zamestnanca, alebo zamestnávateľa, máte dve možnosti: dovolenku si vyčerpáte do skončenia výpovednej lehoty alebo nevyčerpanú dovolenku vám zamestnávateľ musí zaplatiť, v prípade, že neumožní jej čerpanie.
Ak plánujete dať v práci výpoveď, nezabudnite, že to ovplyvní aj počet dní dovolenky. Pokiaľ pracovný pomer prerušíte v priebehu kalendárneho roka, budete mať nárok na dovolenku iba za obdobie, počas ktorého váš pracovný pomer u daného zamestnávateľa trval. Zamestnanec, ktorý pracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite po dobu celého kalendárneho roka. Ak ste odpracovali menej ako 60 dní, získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku za každých 21 odpracovaných dní.
Keď vyčerpáte viac dní dovolenky, než na koľko ste mali nárok, hrozí vám, že po ukončení pracovného pomeru budete musieť zamestnávateľovi vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za túto dovolenku.
Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Tá sa vypočíta ako priemerný hodinový zárobok x počet dní dovolenky x počet pracovných hodín.
Čo ak nedáte výpoveď presne ku koncu mesiaca? Povedzme, že v roku 2025 odpracujete pre zamestnávateľa presne šesť a pol mesiaca. Máte nárok na dovolenku aj za pol mesiaca? Nie, nemáte. Podľa Zákonníka práce máte nárok na pomernú časť dovolenky iba za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru. (Ak odpracujete menej ako 60 dní, vaša dovolenka sa bude vypočítavať za každých 21 odpracovaných dní.) Vaša pomerná časť dovolenky sa teda vypočíta ako 6 mesiacov trvania pracovného pomeru / 12 mesiacov roka x celková výmera dovolenky podľa vášho veku (napríklad 20 dní).
Môže zamestnanec pri výpovedi čerpať aj pol dňa dovolenky?
Áno, je to možné. Dovolenka sa zásadne čerpá minimálne po celých dňoch, ale pri určení pomernej časti dovolenky môže vzniknúť nárok na pol dňa dovolenky a zamestnávateľ môže určiť aj čerpanie dovolenky pol dňa. Vo všeobecnosti Zákonník práce čerpanie poldňovej dovolenky nepozná, ale zamestnávateľ si môže vo vnútornom predpise určiť pravidlá a podmienky čerpania aj poldňovej dovolenky.
Máte počas čerpania dovolenky nárok na stravný lístok či príspevok na stravovanie?
Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako štyri hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo v internej smernici. Inak to podľa Zákonníka práce nie je pre zamestnávateľa náklad, ktorý si môže odpísať z daní. U zamestnanca je to zase zdaniteľný príjem a z toho by mal zaplatiť daň.
Zdroj: Tatra banka