Slovenská legislatíva pozná niekoľko foriem skončenia pracovného pomeru: výpoveďou, dohodou, okamžitým skončením a skončením počas skúšobnej doby. Každý z týchto spôsobov má svoje zákonné pravidlá. Ak zamestnávateľ tieto pravidlá poruší, skončenie pracovného pomeru je neplatné. Dôležité však je, že túto neplatnosť musí posúdiť súd – a na jeho rozhodnutie sa musíte obrátiť najneskôr do dvoch mesiacov od dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ak to nestihnete, nárok prepadne, hoci by ste mali stopercentnú pravdu.
Zákonník práce v tomto smere nenecháva veľa priestoru na dohadovanie. Lehota dvoch mesiacov je premlčacia a striktne záväzná. O výpovedi môžete diskutovať s právnikom, písať sťažnosti, zháňať svedkov – no ak sa nestihnete obrátiť na súd v zákonom stanovenej lehote, nepomôže vám už ani najlepší advokát. Situácia sa komplikuje aj vtedy, ak výpoveď podal zamestnanec. Ak ju podal z dôvodu, ktorý sa neskôr ukáže ako právne neudržateľný, môže sa stať, že sa výpoveď považuje za neplatnú. V takom prípade však musí zamestnávateľ rozhodnúť, či trvá na ďalšom zamestnávaní tejto osoby. Ak áno, pracovný pomer pokračuje. Ak nie, považuje sa za skončený dohodou ku dňu, keď sa mal pôvodne skončiť.
Čítajte viac Budú firmy zvyšovať mzdy? Trh práce je pod tlakom, chýbajú ľudia
Rozhodujúce je, či zamestnávateľ, alebo zamestnanec dali najavo, že chcú, aby pracovný pomer pokračoval. Táto komunikácia sa musí uskutočniť čím skôr po tom, čo sa objaví pochybnosť o platnosti výpovede. Právnici upozorňujú, že najčastejšou chybou býva nečinnosť – zamestnanec nevie, čo robiť, alebo dúfa, že vec sa „nejako vyrieši“. Po dvoch mesiacoch je však už neskoro.
Ak zamestnanec nesúhlasí s výpoveďou a oznámi zamestnávateľovi, že chce pracovať ďalej, zamestnávateľ mu to musí umožniť. Ak tak neurobí, je povinný platiť náhradu mzdy. Zákon hovorí, že táto náhrada sa poskytuje vo výške priemerného zárobku zamestnanca a môže trvať až do momentu, keď zamestnávateľ zamestnanca opätovne prijme do práce – alebo až do rozsudku súdu.
Najdlhšie však môže trvať 36 mesiacov. Zároveň však platí, že po 12 mesiacoch môže súd rozhodnúť, že ďalšia náhrada mzdy sa buď zníži, alebo sa nevyplatí vôbec. Tento kompromis chráni zamestnávateľov pred extrémnymi finančnými dosahmi v prípadoch, keď sa súdne konania vlečú celé roky.
Čítajte viac Práca 4 dni v týždni? Požiadavky zamestnancov prekvapujú. Plat už nie je na prvom mieste
Naopak, ak zamestnávateľ netrvá na ďalšom zamestnávaní, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou, ak sa obe strany výslovne nepíšu inak. V takom prípade má zamestnanec nárok na náhradu mzdy iba do dátumu, keď sa pracovný pomer mal skončiť. Treba však podotknúť, že táto interpretácia neplatí v prípade neplatnej dohody o skončení pracovného pomeru – pri nej sa situácia posudzuje obdobne ako pri neplatnej výpovedi.
Neplatnosť výpovede je zložitá téma, ktorá si vyžaduje dobrú znalosť zákona a často aj pomoc právnika. Platí však niekoľko základných pravidiel: všetko si dokumentujte, nečakajte, a hlavne – konajte rýchlo. Rozhodujúca nie je len pravda, ale aj čas.
Zamestnanci často nevedia, že ak dostanú výpoveď v rozpore so zákonom, môžu sa účinne brániť. Len málokto sa však obracia na súd. Dôvodov je viacero – od neznalosti zákona, cez strach z ďalších konfliktov, až po presvedčenie, že proti zamestnávateľovi nemajú šancu. V skutočnosti však v mnohých prípadoch majú, len to nesmú vzdať hneď na začiatku.
