Národná rada SR prijala túto úpravu ešte 19. decembra 2023 v rámci balíka opatrení na zlepšenie stavu verejných financií. Súčasťou balíka bola aj novela Zákonníka práce a zákona o štátnych sviatkoch. Tá definitívne vyradila 1. september zo zoznamu dní pracovného pokoja.
Nie každý sviatok znamená voľný deň
Podľa Zákonníka práce sú dni pracovného pokoja tie, keď má zamestnanec voľno. Patria sem víkendy a niektoré sviatky. Počas týchto dní môže zamestnávateľ nariadiť prácu len vo výnimočných prípadoch a po dohode s odbormi.
Čítajte viac Diaľnice zadarmo? Niektorí seniori, ale aj ďalší ľudia na to majú nárok. Čo musia ale urobiť, aby nemuseli platiť diaľničnú známku
Je dôležité vedieť, že Zákonník práce rieši príplatky a povinnosti len pri dňoch pracovného pokoja, nie pri všetkých štátnych sviatkoch. Preto treba rozlišovať medzi dňom pracovného pokoja a štátnym sviatkom. Po novom je práve aj 1. september, teda Deň ústavy SR, už iba štátnym sviatkom, poukazuje na to aj portál Podnikajte.
„Novelou zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa pre štátny sviatok 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky ustanovila výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja. Počnúc rokom 2024 tak 1. september je aj naďalej štátnym sviatkom, nie však dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Od roku 2024 tak zamestnancovi za výkon práce v deň štátneho sviatku 1. septembra nevzniká nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,“ informuje Národný inšpektorát práce.
Čítajte viac Je vás je firma povinná po neplatnej výpovedi zobrať späť a za aké obdobie vám musí doplatiť mzdu?
Deň Ústavy Slovenskej republiky sa po zmene v Zákonníku práce považuje za bežný pracovný deň, aj keď zostáva štátnym sviatkom. Zamestnanci teda v tento deň pracujú podľa svojho bežného rozvrhu, pričom, ako sme spomínali, nemajú nárok na príplatky za sviatok. Tento rok pripadne 1. september na pondelok. Znamená to teda, že ľudia, ktorí pracujú od pondelka do piatka, pôjdu do práce tak, ako každý iný pracovný deň.
Deň pracovného pokoja
Ak je sviatok zároveň dňom pracovného pokoja, zamestnávateľ môže nariadiť prácu len vo výnimočných prípadoch. Pri vybraných sviatkoch, ako sú napríklad 1. január, Veľká noc, 1. máj, 8. máj, 15. september či Vianoce, platí ešte prísnejšie pravidlo, a to že je zakázaný predaj tovaru konečnému zákazníkovi, poukazuje portál Podnikajte.
Čítajte viac Štát výrazne zmenil pravidlá. Zamestnanci môžu ostať doma a neprísť o väčšinu mzdy. Zmeny platia už od júna
Výnimku majú len niektoré prevádzky, napríklad čerpacie stanice, lekárne, obchody na letiskách, v prístavoch, na staniciach, v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, suvenírov a kvetov (8. mája) či výzdoby hrobov (1. novembra). Práve do tohto zoznamu patril pred dvomi rokmi aj 1. september.
Príplatky za prácu počas víkendov a sviatkov:
- Práca v sobotu – 50 % minimálnej hodinovej mzdy, najmenej 2,345 €
- Práca v nedeľu – 100 %, najmenej 4,690 €
- Znížený príplatok za sobotu – 45 %, najmenej 2,1105 €
- Znížený príplatok za nedeľu – 90 %, najmenej 4,221 €
- Nočná práca pri nerizikovej činnosti – 40 %, najmenej 1,876 €
- Nočná práca pri rizikovej činnosti – 50 %, najmenej 2,345 €
- Znížený príplatok za nočnú nerizikovú prácu – 35 %, najmenej 1,6415 €
- Neaktívna pohotovosť mimo pracoviska – 20 %, najmenej 0,938 €
- Sťažený výkon práce – 20 %, najmenej 0,938 €
- Práca vo sviatok pri dohode mimo pracovného pomeru – 100 %, najmenej 4,690 €
