Sociálne podniky majú na Slovensku dôležitú spoločenskú úlohu – zamestnávajú ľudí, ktorí sa na bežnom trhu práce uplatňujú ťažko. Podľa ministerstva v súčasnosti funguje viac ako 600 registrovaných sociálnych podnikov, v ktorých pracuje približne 8 600 zamestnancov. Najväčšiu časť z nich tvoria zdravotne znevýhodnení ľudia.
Tieto podniky fungujú na princípe štátnej podpory – ak zamestnajú znevýhodneného človeka, štát im uhrádza časť nákladov na jeho mzdu. Pri zdravotne postihnutých osobách ide až o 75 % celkovej ceny práce, pri inak znevýhodnených, napríklad sociálne slabších, o 50 %.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) vysvetlil, že nové opatrenia majú zefektívniť systém a zároveň posilniť pôvodný cieľ sociálneho podnikania.
„Prvou zmenou je, že integračný sociálny podnik, ktorý nesplní svoju integračnú úlohu – teda nezamestná človeka na otvorenom trhu alebo vo vlastnom podniku bez nároku na príspevok – bude musieť vyrovnávací príspevok v alikvotnej časti vrátiť. Pokiaľ sa tak stane opakovane, stratí štatút sociálneho podniku,“ uviedol minister Tomáš.
Jedna podpora – jeden zamestnanec
Rezort práce chce zároveň zabrániť situáciám, keď jeden znevýhodnený zamestnanec „putuje“ medzi viacerými sociálnymi podnikmi a na jeho zamestnanie sa čerpajú opakovane štátne príspevky. „Po novom bude možné čerpať vyrovnávací príspevok na toho istého zamestnanca iba raz. Ak sa ten istý človek zamestná v inom integračnom sociálnom podniku, príspevok si bude môcť uplatniť už len ten nový podnik,“ doplnil Tomáš.
Ďalším opatrením je zákaz, aby osoba vedená ako znevýhodnená popri práci v sociálnom podniku vykonávala inú pracovnú činnosť – napríklad ako živnostník či v inom zamestnaní.
Zmeny zasiahnu aj novovznikajúce sociálne podniky – namiesto jedného roka budú mať len tri mesiace na to, aby splnili povinnosť zamestnávať minimálne 30 % znevýhodnených osôb.
Zisky len dva roky na účte. Potom prepadnú štátu
Výrazná zmena sa týka hospodárenia sociálnych podnikov. Doteraz mohli nevyužitý zisk zo svojej činnosti odkladať na osobitnom fonde až päť rokov. Po novom sa táto lehota skráti na dva roky.
„Ak podnik v tomto čase nepoužije zisk na socializačné účely – teda na zamestnávanie, rozvoj či pomoc znevýhodneným – prepadne v prospech štátu. Rovnako aj v prípade, že podnik ukončí svoju činnosť, či už z vlastnej iniciatívy, alebo pre pochybenia,“ upozornil minister Tomáš.
Obmedzenia pre subdodávateľov aj prísnejšie kontroly
Ministerstvo práce chce zamedziť zneužívaniu systému aj pri verejných zákazkách. Sociálne podniky budú môcť po novom využiť na subdodávky maximálne 20 až 30 % z každej zákazky.
„Nie je možné, aby sociálny podnik zvíťazil vo verejnej súťaži a celú zákazku vybavil cez subdodávateľa. To sú tie skryté špekulácie,“ dodal Tomáš.
Rezort bude o týchto zmenách rokovať s Úradom pre verejné obstarávanie a zároveň plánuje diskusiu s ministerstvom financií o možných úpravách DPH pre sociálne podniky.
Z terénu: niektoré obce čakajú na detaily, iné zmeny vítajú
Starostka obce Dojč Slavomíra Melišová, ktorá prevádzkuje obecný sociálny podnik zameraný na údržbu verejnej zelene a pomoc seniorom, hovorí, že konkrétne návrhy zatiaľ nepozná.
„Nepoznáme žiadne konkrétne návrhy sprísnenia pravidiel pre sociálne podniky a na základe tlačovej besedy nemôžeme hodnotiť, aké pravidlá budú zmenené,“ uviedla pre Pravdu.
Dojčský sociálny podnik sa do verejných zákaziek nezapája, preto obmedzenie subdodávok podľa Melišovej neovplyvní jeho činnosť.
„Náš podnik sa zameriava na zamestnávanie zdravotne znevýhodnených ľudí, ktorí sa starajú o zeleň v obci, pomáhajú dôchodcom so starostlivosťou o pozemky, zabezpečujú opatrovateľskú službu a rozvoz obedov. Zníženie lehoty na odklad zisku na dva roky by nás zásadne neovplyvnilo,“ dodala.
Zároveň upozorňuje, že nemajú pripravený systém posudzovania zdravotne znevýhodnených zamestnancov lekármi a asistenciou, ktorý rezort navrhuje zaviesť.
Z pohľadu podnikateľského sektora: „Trh sa vyčistí“
Iný pohľad ponúka Marek Nikel, konateľ stavebného sociálneho podniku z Banskej Bystrice. Aj on potvrdzuje, že zatiaľ nepozná konkrétne legislatívne návrhy, no viaceré zmeny podľa neho môžu prispieť k väčšej transparentnosti.
„Trochu sa vyčistí trh, keď sociálne podniky s niekoľkými vlastnými zamestnancami realizovali veľké zákazky a brali subdodávateľov. Z nášho pohľadu v tom nevidím problém,“ povedal Nikel.
Podľa neho však sociálne podniky aj naďalej budú potrebovať príspevky od štátu, aby mohli zamestnávať znevýhodnených ľudí.
„Znevýhodnení majú problém sa uplatniť na trhu práce práve pre svoje znevýhodnenia. Narastajúce náklady na mzdy sú a budú prekážkou zamestnávania bez štátnej podpory. Obmedzená pracovná výkonnosť a vysoká chorobnosť sú veľkou prekážkou, ak by podpora zanikla,“ dodal.
Zníženie lehoty na odklad zisku na dva roky však nepovažuje za problém: „Sociálne podniky by mali investovať do zamestnancov a dva roky sú podľa mňa dostatočný časový rámec.“
Rezort pripraví legislatívne zmeny
Ministerstvo práce chce predložiť návrh novely zákona o sociálnej ekonomike do legislatívneho procesu v najbližších týždňoch. Zmeny podľa rezortu majú zabezpečiť, aby štátne peniaze smerovali len do tých sociálnych podnikov, ktoré reálne plnia svoj účel – teda pomáhajú ľuďom, nie ich zakrývajú cez formálne projekty.
Cieľom ministerstva je tiež posilniť kontrolné mechanizmy a odstrániť špekulatívne praktiky, ktoré v minulosti v systéme vznikli. „Sociálne podnikanie má zmysel vtedy, ak pomáha. Nie ak sa využíva ako obchádzka pre získanie zákaziek a dotácií,“ uzavrel minister Erik Tomáš.
