Platby za teplo nie sú spravodlivé

Prečo niektoré byty platia za teplo dvakrát viac ako porovnateľné byty v tom istom dome? Čo sa dá robiť, ak sa v dome nevedia dohodnúť na rozúčtovaní, ktoré by bolo prijateľné pre všetkých obyvateľov? Dokáže koefi -cient nevýhodnej polohy bytu v dome zaručiť spravodlivejšie platby za teplo?

Nie je byt ako byt

V niektorých bytových domoch obyvatelia stále platia za teplo len podľa plochy svojho bytu. Ale v mnohých domoch si pre šetrenie energiou a spravodlivé platby nainštalovali na radiátory merače a platby za teplo si rozratúvajú podľa vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví – časť ceny tvorí plocha bytu a časť ceny nameraná spotreba. Ukázalo sa však, že samotné meranie spotreby tepla v byte nestačí na to, aby sa účet za dom rozdelil medzi jeho obyvateľov spravodlivo. Základná schéma rozúčtovania nákladov bola totiž chybná.

„Ak si dom zvolí nesprávny pomer základnej zložky ku spotrebnej, pri rozúčtovaní tepla podľa pomerových rozdeľovačov tepla dochádza k neprimeraným rozdielom v platbách za spotrebované teplo v jednotlivých bytoch. Rozdiely spôsobuje predovšetkým poloha bytu v dome,“ upozorňuje Jozef Popluhár z technickej správy Slovenského zväzu bytových družstiev.

Ako je známe, byty v jednom dome majú rôznu spotrebu tepla nielen podľa toho, ako hospodárne sa obyvatelia správajú, ale aj podľa polohy bytu v dome. Najnevýhodnejšiu polohu majú byty nad nevykurovanými suterénnymi priestormi – tie spotrebujú na rovnakú tepelnú pohodu oveľa viac tepla ako byty „vnútri“ domu. „Z dlhodobých skúseností bytových družstiev – správcov bytového fondu vieme, že najviac znevýhodnené sa javia byty nad nevykurovanými nebytovými priestormi, pod strechou a na okrajoch domu. Na tieto prípady síce vyhláška o rozúčtovaní tepla (č. 630/2005 Z. z) pamätá, ale podľa môjho názoru nedostatočne,“ konštatuje Popluhár. Znevýhodnené sú aj takzvané rohové byty, ktoré sú pod strechou a sú umiestnené na náveternej strane domu, lebo najviac podliehajú vplyvom vonkajších teplôt.

Viacerí odbornci meranie tepla v bytoch a teda aj platby za teplo podľa „spotreby“ spochybňujú. „Pri účtovaní podľa indikovaných údajov u konečného spotrebiteľa často dochádza k nespravodlivosti, pretože spôsob rozpočítavania nákladov je prijatý nesprávne, čím dochádza k poškodzovaniu niektorých vlastníkov a užívateľov bytov,“ vyhlasuje Otília Leskovská zo Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov. Podľa skúseností združenia až 99 percent domov, kde je zavedené meranie, má problémy dohodnúť sa na rozúčtovaní. Za spravodlivé preto považuje, ak sa spotreba tepla v bytovom dome rozpočítava na plochu bytu.

Kto počtuje, ten gazduje

Hovorí sa, že kto počtuje, ten gazduje. Lenže bytovka je jeden celok, bola projektovaná ako jedna tepelná jednotka a obyvatelia domu navzájom svoje správanie ovplyvňujú.

Majitelia bytov, ktorí sa rozhodli šetriť a aj v najtuhších mrazoch stiahli kúrenie na nižší stupeň, tak usporili na vlastných nákladoch, ale naďalej odoberali teplo zo susedných bytov. Donútili tak susedov, aby ich dotovali, lebo teplo sa zákonite aspoň čiastočne vyrovnáva v rámci celého domu. Podľa odborníkov stačí, aby rozdiel v teplote medzi jednotlivými bytmi predstavoval dva stupne, už teplo prestupuje do chladnejšieho priestoru, kde majú radiátory vypnuté alebo stiahnuté na minimum.

Na druhej strane majitelia bytu, ktorý nemá dostatočnú tepelnú izoláciu (nemá vymenené okná, utesnené vchodové dvere a podobne), sa priživujú na dobrej tepelnej ochrane, ktorú si ich susedia zaplatili najčastejšie tým, že si dali vymeniť okná. Lenže ako sme sa presvedčili na príklade konkrétneho panelového domu, ani dobre utesnené okná a zateplené steny domu nestačia znížiť spotrebu tepla, ak je byt v nevýhodnej polohe pod nezateplenou strechou – môže platiť aj viac ako dvojnásobok toho, čo sused v rovnako veľkom byte, len chránený teplom iných bytov.

Slovenský zväz bytových družstiev na základe analýzy skonštatoval, že správanie vlastníkov v byte ovplyvňuje spotrebu tepla v susediacich bytoch veľmi podstatne. Ako teda vymyslieť spravodlivý spôsob platenia za teplo?

Sedemdesiat ku tridsať

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v roku 2005 vydal vyhlášku, podľa ktorej sa platby za teplo v bytových domoch s meračmi rozpočítavali tak, že 30 percent tvoril „paušál“, teda základná zložka bez ohľadu na spotrebu bytu, a až 70 percent ceny tvorila cena za teplo skutočne namerané v byte.

Pre nezasvätených to vyzeralo spravodlivo: nech ľudia platia za to, čo skutočne spotrebujú. Lenže v skutočnosti také nariadenie nebolo spravodlivé a majitelia bytov, ktorí nie vlastnou chybou potrebovali odčerpať viac tepla ako iní, aby mali doma rovnako teplo, boli poškodení o niekoľko tisíc aj niekoľko desiatok tisíc korún ročne.

Doplácali na to, že ich byt má z hľadiska dodávok tepla nevýhodnú polohu. Naopak, majitelia výhodne situovaných bytov platili za teplo namerané u nich niekedy tak málo, že to nepokrývalo ani fixnú platbu podľa plochy bytu a dostávali preplatky.

Jozef Popluhár z technickej správy Slovenského zväzu bytových družstiev porovplatby za teplo v rôznych bytoch jedného domu. „Nezdôvodnené rozdiely v platbách za teplo v porovnateľných bytoch predstavovali až 771 eur (23 253 Sk) ročne,“ upozorňuje Popluhár.

Šesťdesiat ku štyridsať

Na základe protestov a návrhov viacerých zainteresovaných inštitúcií a podnetov od občanov Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozpočítavanie zásadne zmenil. V bytových domoch, ktoré majú na radiátoroch nainštalované merače tepla, sa jednotlivým bytom teplo má rozpočítavať v pomere 60 : 40, ale opačne – teda väčšinu platby (60 percent) má tvoriť základný paušál podľa podlahovej plochy bytu a menšiu časť (40 percent) nameraná spotreba. Nová vyhláška (Vyhláška ÚRSO č. 358/2009 Z. Z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška ÚRSO č. 630/2005 Z. z.) sa prvýkrát použije pri rozpočítavaní dodaného množstva tepla v teplej vode a množstva tepla na vykurovanie za rok 2010, prejaví sa teda až vo vyúčtovaní tohtoročnej zimy o rok v máji 2011. Je nová tvorba ceny za teplo lepšia? „Podstatne tým klesá zaťaženie bytov so znevýhodnenou polohou miestnosti na platbách za teplo: z 922,852 eura na 740,557 eura, čo oproti predchádzajúcemu systému rozpočítavania nákladov za teplo predstavuje pre tieto byty zníženie o 182,295 eura (5 491,82 Sk),“ uvádza Jozef Popluhár opäť na základe porovnania podobných bytov v jednom dome.

Keď bol doteraz pomer zohľadnenia plochy bytu a nameranej spotreby opačný, znamená to, že majitelia znevýhodnených bytov na zlom systéme účtovania škodovali desiatky tisíc korún a stovky eur počas viacerých rokov! Lenže ani novela chybnej vyhlášky spravodlivosť do platieb za teplo nepriniesla.

Umožnila totiž, aby sa obyvatelia dohodli na úplne inom spôsobe rozúčtovania tepla, ako sama vyhláška po zohľadnení odborných pripomienok odporučila. Pomer 60 : 40 je nezáväzný a majitelia bytov sa teoreticky môžu dohodnúť aj na účtovaní sto percent ceny tepla podľa spotreby nameranej v bytoch. Stačí, aby za to zahlasovala nadpolovičná väčšina majiteľov bytov, ktorí odoberajú teplo zo spoločnej vykurovacej sústavy.

Diktát väčšiny

„V novele vyhlášky už nie sú definované tolerancie – teda hodnoty pomerov, na ktorých sa vlastníci môžu na domovej schôdzi dohodnúť,“ potvrdzuje Popluhár. Pritom prepočty ukazujú, že čím nižší pod 60 % je podiel účtovania ceny podľa plochy bytu, tým je to nespravodlivejšie pre znevýhodnené byty.

Ak obyvatelia domu odhlasujú napríklad, aby platby podľa plochy bytu tvorili menej ako 20 percent ceny tepla, takmer všetko teplo dodané do domu zaplatia vlastníci bytov s nevýhodnou polohou (okrajové byty, byty nad nevykurovaným suterénom, byt pod strechou) a vlastníci bytov vnútri domu nezaplatia skoro nič. Vyhláška umožňuje, že za tie isté služby jedni platia nezaslúžene menej a iní nezaslúžene viac – ak je pomer platby podľa plochy bytu a platby podľa spotreby nespravodlivý. Zákon dovoľuje majiteľovi znevýhodneného bytu, aby sa obrátil na súd, ale je otázne, s akým úspechom, lebo diktát väčšiny, aj keď očividne nespravodlivý, je v súlade s platnou vyhláškou.

Odborníci vedú dlhé diskusie o tom, ako nájsť lepšie a spravodlivejšie vyúčtovanie za teplo a prikláňajú sa k názoru, že treba pritom zohľadniť typ stavby aj opatrenia, ktoré kto vykonal na úsporu energie. O spôsobe platenia by však nemali rozhodovať laici bez dostatočných odborných vedomostí, len podľa toho, čo je výhodné pre ich vlastnú peňaženku.

Čo by mohlo slúžiť ako jasný argument pre porovnanie platieb za teplo, je maximálna možná spotreba pred zavedením meračov. „Byt s najvyššou spotrebou v dome nemôže po zavedení regulácie a merania spotrebovať viac tepla ako pri nepretržitom odbere pred jej zavedením. Preto by nemal platiť viac. A, naopak, byty s najnižšou spotrebou nemajú zaplatiť menej, ako zodpovedá tepelnej pohode v byte a skutočnému podielu majiteľov tohto bytu na celkovej úspore bytového domu,“ uvádza Popluhár.

Ako platia za teplo jednotlivé byty

• niektoré byty v dome majú nevýhodnú polohu a preto spotrebujú tepla viac a za rovnakú tepelnú pohodu platia viac
• na spôsobe platieb za teplo by sa mali obyvatelia domu dohodnúť na základe odborných usmernení správcu, resp. iného odborníka
• najviac znevýhodnené a z toho plynúce najvyššie platby za (ne)dodané teplo sú v bytoch nad nevykurovanými nebytovými priestormi a pod strechou
• správanie vlastníkov v byte podstatne ovplyvňuje spotrebu tepla v susediacich by­toch
• pri 30 % pomere základnej zložky dosahovali nezdôvodniteľné rozdiely v platbách za tepelnú pohodu v porovnateľných bytoch rozdiel až 771,868 € (23 253,283 S­k) ročne
• pri 30 % pomere základnej zložky byty s nízkymi nameranými hodnotami spotreby platia za vykurovanie menej, ako skutočne zo spoločnej spotreby tepla v dome odoberajú, v niektorých prípadoch platby týchto bytov nepokrývajú ani náklady na fixnú zložku z ceny tepla pripadajúcu na byt
• meranie tepla uskutočnené v byte (či už pomocou určeného meradla, alebo PRT na radiátoroch) nie je meraním tepla dodaného do miestnosti v byte
• platby za (ne)dodané teplo sú preto závislé predovšetkým od spôsobu ich vyhodnotenia – metodiky rozpočítania

ZDROJ: SLOVENSKÝ ZVÄZ BYTOVÝCH DRUŽSTIEV

Príklad: Prečo v jednom dome majitelia znevýhodnených bytov platia dvojnásobok (vyúčtovanie je z roku 2009 za rok 2008)

Tri byty v jednom dome – jeden je pod strechou, druhý vnútri domu a tretí nad vykurovaným prízemím – v každom majiteľ platí za teplo inak

1. V dome sa rozúčtúva teplo podľa kľúča 30 % ceny podľa plochy bytu a 70 % ceny podľa stavu meračov, dom sa zároveň dohodol na korigovaných nákladoch a zohľadňuje v cene aj polohu bytu
2. Cena tepla sa však vyratúva aj z ďalšieho koeficientu – UF Faktor – ktorý zohľadňuje výkon radiátora (v byte pod strechou sú nainštalované väčšie radiátory ako vnútri domu a na prízemí)
3. Dom má zatiaľ odsúhlasený spôsob úhrady za teplo 70 : 30 (nameraná spotreba : plocha bytu).
4. Dom je zateplený len na obvodových stenách, ale strecha zateplená nie je.
5. V jednom panelovom dome sme zistili rozdiel v platbách za teplo medzi porovnateľnými bytmi viac než dvojnásobný.
6. Kým v byte vnútri domu platili za teplo ročne 14– až 19–tisíc korún (posledné vyúčtovanie bolo ešte v korunách), v byte pod strechou zaplatili za teplo až 32–tisíc.
7. Pritom sú to byty s rovnakou rozlohou, na tej istej strane domu, umiestnené pod sebou.
8. Byt pod strechou, v ktorom platia najviac, má plastové okná, zvyšné dva byty, ktoré platia za teplo menej, ich v tom čase ešte nemali.
9. Susedia nad bytom vnútri domu nekúria v niektorých izbách vôbec (žijú dvaja vo štvorizbovom byte)

Všetky tieto porovnávané byty majú identickú rozlohu. Ale za teplo platia jedni dvakrát toľko ako druhí. Ako je to možné?

1. Byt na prízemí

• je umiestnený nad vykurovanou pivnicou, byt nemá plastové okná
• cenu tepla koriguje koeficient polohy bytu, v jednotlivých miestnostiach koeficient znižuje nameranú hodnotu takto: 0,8/0,7/1/1/0,8
• cenu tepla koriguje aj UF faktor, ktorý zohľadňuje výkonnosť radiátorov v jednotlivých miestnostiach takto: 0,525/0,6/0,7­/0,525/0,525
• cenu tepla pre tento byt tvorí: 1. základná zložka podľa plochy bytu: 73,79 m2 = 6 009 Sk (30 % ceny tepla) 2. korigovaná spotrebná zložka: namerané hodnoty prenásobené koefi cientom polohy bytu a UF faktorom 8 119 Sk (70 % ceny tepla)

Tento byt za teplo zaplatil ročne 14 128 Sk (469 €)

2. Byt vnútri domu

• je umiestnený na rovnakej strane domu, zhora i zdola a z jedného boku má susedov, byt nemá plastové okná
• cenu tepla koriguje koeficient polohy bytu, v jednotlivých miestnostiach koefi cient znižuje nameranú hodnotu takto: 1/0,9/1/1/1
• cenu tepla koriguje aj UF faktor, ktorý zohľadňuje výkonnosť radiátorov v jednotlivých miestnostiach takto: 0,425/0,525/0,575/ 0,425/0,425
• cenu tepla pre tento byt tvorí: 1. základná zložka podľa plochy bytu: 73,79 m2 = 6 009 Sk (30 % ceny tepla) 2. korigovaná spotrebná zložka: namerané hodnoty prenásobené koefi cientom polohy bytu a UF faktorom: 13 479 Sk (70 % ceny tepla)

V tomto byte za teplo zaplatili ročne 19 488 Sk (647 €)

3. Byt pod strechou

• strecha nie je zateplená, byt má plastové okná
• cenu tepla koriguje koefi cient polohy bytu, v jednotlivých miestnostiach koeficient znižuje nameranú hodnotu takto: 0,8/0,7/0,8/0,8/0,8
• cenu tepla koriguje aj UF faktor, ktorý zohľadňuje výkonnosť radiátorov v jednotlivých miestnostiach takto: 0,650/0,700/0­,850/0,525/0,575
• cenu tepla pre tento byt tvorí: 1. základná zložka podľa plochy bytu: 73,79 m2 = 6 009 Sk (30 %) 2. korigovaná spotrebná zložka: namerané hodnoty prenásobené koefi cientom polohy bytu a UF faktorom: 25 801 Sk (70 %)

V tomto byte za teplo zaplatili ročne 31 810 Sk (1 056 €)