Plynári následne môžu cenu zdvihnúť až po ďalších tridsiatich dňoch, čo je v zmysle zákona ochrana pre spotrebiteľov, aby sa na zdražovanie pripravili.
SPP navrhuje zdraženie plynu o 7,5 percenta. Posledné slovo bude mať regulačný úrad, ktorý návrh SPP na zvýšenie ceny plynu ešte stále posudzuje. ,,V súčasnosti je toto konanie prerušené, pretože sme si od SPP museli vyžiadať dodanie ďalších dokumentov relevantných na posúdenie návrhu," upresňuje šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík (nominat Smeru). Očakáva však, že SPP dodá dokumenty čo najskôr a úrad tak bude môcť rozhodnúť.
Zároveň dodáva, že nechce predpovedať, či sa cena plynu zvýši, alebo nie, pretože úrad konanie ešte neuzavrel.
SPP zdraženie zdôvodňuje neočakávane slabým kurzom eura voči doláru v letných mesiacoch. Kurz vplýva na drahšie nákupy plynu z Ruska, za ktorý podnik platí v dolároch. Za predaj plynu však od rodín inkasuje eurá. SPP to musí vyriešiť v tomto roku. Predpisy totiž plynárom neumožňujú preniesť stratu do nasledujúceho roku ani vykryť ju napríklad z tranzitu. Pozitívne pre domácnosti je, že slabý kurz eura sa v priebehu leta doteraz zlepšil, čo tlak na zdražovanie zmiernilo.
Nové ceny môžu začať platiť 30 dní po zverejnení postoja regulačného úradu. Podľa hovorcu SPP Ondreja Šebestu sa doteraz menili ceny spravidla na začiatku mesiaca. Toto pravidlo však podľa neho môžu plynári porušiť. „Nie je pre nás problém zmeniť cenu aj v priebehu mesiaca,“ upresňuje Šebesta.
Zdraženie plynu o 7,5 percenta je v tomto roku už tretím pokusom plynárov o zvýšenie ceny plynu. Všetky tohtoročné návrhy SPP odôvodňuje tým, že ak sa cena plynu pre domácnosti nezvýši, vyprodukuje stratu vo výške desiatok miliónov eur.
Prvé dva návrhy však zablokovalo ministerstvo hospodárstva tým, že ich ako čiastočný akcionár SPP neodsúhlasilo. Štát tým však podľa právnikov porušil privatizačnú zmluvu, ktorá neumožňuje meniť zákony tak, aby sa oslabovalo postavenie zahraničných akcionárov plynární. Ministerstvo hospodárstva svojím postojom dalo plynárenskému priemyslu dôvod na arbitráž. Túto možnosť však SPP zatiaľ vylučuje. „Arbitráž je pre nás až posledná možnosť,“ hovorí Šebesta.
Väčšinu akcií v SPP má štát, po 24,5 percenta akcií plynárenského priemyslu vlastnia zahraniční akcionári E. ON Ruhrgas a Gaz de France, ktorí však podľa privatizačnej zmluvy majú právo podnik ovládať. Regulačný úrad má podľa aktuálnych predpisov na odsúhlasenie alebo zamietnutie návrhu najviac tridsať dní. Lehota mu uplynie zrejme na budúci týždeň.