Hlavným problémom pri rozúčtovaní nákladov za teplo je najmä to, že skutočnú spotrebu tepla v jednotlivých bytoch merať nedokážeme. Také merače neexistujú.
„Pri teplotných rozdieloch medzi bytmi dochádza k výmene tepla medzi nimi. Ak má niekto v paneláku vypnuté radiátory, väčšinou sa v bytoch udrží teplota nad osemnásť stupňov, v zateplených domoch nad dvadsať. Ide však o teplo od susedov,“ vysvetľuje Juraj Šmelík, odborník na tepelné hospodárstvo zo spoločnosti Thermo–Eco Engineering. To znamená, že byt užíva nielen teplo, ktoré prišlo cez radiátory, ale aj to, čo prišlo cez steny. A platí to aj naopak.
„Merače tepla sa používajú ako fakturačné meradlá, ak sú inštalované na pätách objektov. Vtedy hovoríme o meraní spotreby. Spotrebičom tepla je dom ako celok,“ vysvetľuje Šmelík. Ak by bola spotreba tepla nulová, vnútorná teplota by sa po určitom čase vyrovnala s vonkajšou.
„Ak takéto rovnako presné merače namontujeme vnútri domu – na bytových odbočkách, nemôžeme už hovoriť o meraní tepla a fakturačných meračoch, pretože sledujú len jednu z mnohých ciest, ktorými sa teplo odmerané domovým meračom dostáva do bytu,“ dodáva. Byty totiž nie sú samostatné spotrebiče tepla, nie sú navzájom tepelne izolované a navzájom sa ovplyvňujú. „Preto vnútri domu nehovoríme o meraní, ale o rozpočítaní nákladov na vykurovanie a merače tepla,“ zdôrazňuje Šmelík.
Ak sa u niekoho nameria nulová spotreba, neznamená to, že nespotreboval nijaké teplo. „Nulová spotreba znamená, že byt dokázal sto percent svojej potreby tepla uspokojiť príjmom tepla cez steny. Bytový merač teplo prijaté cez steny neregistruje,“ dodáva Šmelík.
Ak sa v niektorom byte nameria maximálna spotreba, vôbec to nemusí znamenať, že mal jeho vlastník najteplejšie v celom dome. Bežne sa stáva, že najvyššiu spotrebu má byt medzi neobývanými bytmi a jeho užívateľ, nech robí čokoľvek, teplotu nezvýši nad 20 oC. Vysoká spotreba nemusí byť dôsledkom nadmerného komfortu, ale tým, že toto teplo je spotrebované aj na vykurovanie okolitých bytov.
Namerané gigajouly majú podľa odborníkov presne ten istý význam, ako dieliky pomerových rozdeľovačov. Ide len o pomocné veličiny. Mnohí však veria „absolútnym číslam“ a chcú náklady rozpočítavať najmä podľa nameranej spotreby. Pár bytov potom platí neuveriteľne veľa a ostatní šetria.
„Platba za teplo na štvorcový meter plochy by medzi bytmi, ktoré majú najmenšiu a najväčšiu platbu, nemala byť niekoľkonásobná,“ hovorí Tibor Mičo, konateľ spoločnosti Enetherm, ktorá vykonáva rozpočítanie nákladov za teplo v Bratislave a Trnave. „Uplatňujeme rozúčtovanie nákladov medzi bytmi metodikou založenou na stanovení maximálnej dovolenej odchýlky medzi nimi.“ Pri nej sú rozpočítané náklady primerané dosahovaným teplotám (podrobnosti v článku Rozpočítavanie nákladov na teplo podľa priemeru v dome). Ak sa v dome urobí zateplenie, znížia sa platby za vykurovanie všetkým obyvateľom. Podľa spotreby niektorým viac, iným menej, ale nikomu platba po zateplení nenarastie .
Kto má merače, ešte nemusí účtovať spravodlivo
Merače v bytoch nemerajú teplo v byte, iba teplo dodané do radiátorov, teplo pritom prestupuje medzi bytmi, ale to sa merať nedá. Už rozdiel v teplotách bytov okolo 3 oC znamená, že chladnejšiemu bytu stačí prijímať teplo cez steny – z okolitých bytov.
Nameraná nulová spotreba v jednom byte neznamená, že majiteľ nespotreboval žiadne teplo – vo väčšine bytov ani pri trvalo vypnutých radiátoroch nemôže teplota klesnúť pod 18 oC, pretože teplotu udržiava teplo prijaté „cez steny“.
Bytové merače tepla môžu plniť len funkciu pomerových rozdeľovačov. Namerané gigajouly sú tak ako dieliky pomerových rozdeľovačov len pomocné veličiny. Kto ich má najmenej, nemusí šetriť najviac a naopak.
V nezateplenom dome dokáže o dva stupne chladnejší byt prijať 60 % tepla z okolia – od susedov.
V zateplenom dome môže o dva stupne chladnejší byt prijať od susedov až 100 % tepla, ktoré potrebuje, lebo dom ako celok je izolovaný. Výmena tepla medzi bytmi tak ešte viac prispieva k udržiavaniu vnútornej teploty.
Čím vyššia teplota sa dá v miestnosti udržať pri vypnutých radiátoroch, tým menej namerané hodnoty pomerových rozdeľovačov odzrkadľujú skutočnú spotrebu tepla.
Zateplením teda klesne zaznamenaná spotreba tepla domu ako celku, ale nie všetkým vlastníkom bytov. Rozdiely v zaznamenanej spotrebe medzi miestnosťami a bytmi v chránenej polohe a bytmi na najnižších a najvyšších podlažiach sa oproti stavu pred zateplením, naopak, zvýrazňujú.
Podľa skúseností by v nezateplenom dome mala byť základná zložka platby za teplo podľa plochy bytu aspoň 60 %, v zateplenom dome by mala tvoriť 75 % ceny a viac.
Pre korektnosť rozpočítania by bolo vhodnejšie neplatiť za teplo podľa pomeru základnej a spotrebnej zložky, ale odvodiť platby pre jednotlivé byty od priemerných nákladov za teplo na štvorcový meter v dome v určenej prípustnej odchýlke
Po zateplení domu treba upraviť rozpočítavanie nákladov
V snahe znížiť náklady na vykurovanie sa množstvo bytových domov rozhodne pre zateplenie. Pri vyúčtovaní nákladov spojených s bývaním však vlastníci často zistia, že kým jedni majú vysoké preplatky, iní musia platiť nedoplatky. Chyba je v rozpočítaní.
„V klimatických podmienkach Bratislavy je priemerná spotreba bytu v nezateplenom objekte nad 0,3 GJ/m2, v zateplenom dome vlastníci spotrebujú priemerne 0,18 GJ/m2 plochy svojho bytu,“ uvádza Juraj Šmelík zo spoločnosti Thermo–Eco Engineering. Na príklade zatepleného bytového domu zistil, že rozdiely v platbách za teplo medzi bytmi sa zväčšili viac ako štvornásobne.
„Napriek o 30 percent nižšej spotrebe tepla domu ako celku, vyúčtované náklady na vykurovanie v byte s najvyššou nameranou spotrebou stúpli oproti stavu pred zateplením tiež o 30 percent. Bytu s najnižšou nameranou spotrebou klesli vyúčtované náklady o 75 percent,“ vraví Šmelík. Samotné zateplenie nevyrieši problémy s rozpočítavaním nákladov na teplo. V spomínanom dome nezmenili spôsob rozpočítavania nákladov po zateplení, medzi jednotlivé byty sa náklady rozpočítavali vopred zvoleným pomerom základnej a spotrebnej zložky.
Rozdiely v registrovanej spotrebe sa pritom zateplením zväčšujú. V zateplených domoch je vplyv nemeranej výmeny tepla na udržiavanie vnútornej teploty oveľa väčší ako v nezateplených. Preto je podľa odborníkov potrebné znížiť vplyv pomerových rozdeľovačov na rozpočítaní.
Ak sa zateplia len obvodové steny, vnútri domu sa teplo udržiava, ale okrajové byty nad nezatepleným suterénom alebo pod nezateplenou strechou naďalej „odovzdávajú“ teplo smerom von. „Rozdiely medzi miestnosťami a bytmi v chránenej polohe a bytmi v najnižších a najvyšších podlažiach sa oproti stavu pred zateplením zvýrazňujú,“ potvrdzuje Šmelík. Teda ak má dom zateplené iba obvodové steny, výrazne sa tým obmedzí únik tepla von cez vonkajšie steny domu, ale teplo do vonkajšieho prostredia uniká o to viac.
Ak sa dom zateplí komplexne, výrazne narastie vplyv vnútornej výmeny tepla vnútri domu. Na udržiavanie vnútornej teploty v byte tiež oveľa viac pôsobia iné zdroje tepla, napríklad slnečné žiarenie alebo vplyv vetra. Z náveternej strany domu prichádza studený vzduch, čo má za následok vyššiu nameranú spotrebu v týchto bytoch. Cez záveternú stranu domu teplý vzduch odchádza, čo je síce tepelná strata pre dom, ale nie úbytok teploty v byte – tieto byty teda majú nižšiu nameranú spotrebu. Spodné podlažia sú znevýhodnené tým, že sem vstupuje studený vzduch, kým z horných odchádza teplý vzduch, komínový efekt. Ale zároveň sú spodné podlažia vo výhode tým, že vždy čerpajú teplo zo stúpačiek.
Po zateplení domu sú tepelno–izolačné podmienky zmenené, a preto treba upraviť aj rozratúvanie nákladov nanovo, najmä zvýšiť podiel platieb podľa plochy bytu a znížiť podiel platieb podľa nameranej spotreby. „Je pritom podstatný rozdiel, aký typ pomerovacích rozdeľovačov sa v dome používa. Rôzne typy prístrojov majú rôzne vlastnosti – a tie treba tiež pri rozpočítaní zohľadniť. Pravidlá, ktoré vyhovovali pre kvapalinové odparovacie rozdeľovače, spôsobujú problémy a neprimerane veľké rozdiely medzi bytmi, ak sa používajú elektronické rozdeľovače a bytové merače tepla,“ dodáva Šmelík.
Skúsenosti energetikov hovoria, že v zateplenom dome by sa mala základná zložka platby za teplo podľa štvorcových metrov plochy bytu tvoriť 75 percent ceny a viac, spotrebná zložka ceny by mala byť menšia ako 25 percent.
Vyhláška nepomohla
Cenu tepla tvoria dve zložky: fixná – akoby poplatok za pripojenie na centrálny zdroj a jeho údržbu a variabilná – podľa spotreby. Spotreba sa ráta podľa plochy a podľa nameraných hodnôt. Najväčšie diskusie sa vedú okolo ich vzájomného pomeru. Pre domy s centrálnym vykurovaním, kde sú nainštalované merače, vydal
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví novú vyhlášku, podľa ktorej základná zložka tvorí 60 percent a spotrebná zložka 40 percent z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. V rozpočítaní tepla na vykurovanie ide o zásadnú zmenu. Navyše umožňuje vlastníkom dohodnúť sa inak, a tým znevýhodniť najmä tých, ktorí bývajú v rožných bytoch.
„Koeficienty polohy miestnosti alebo bytu v dome a pomer základnej a spotrebnej zložky pre dom by mal stanoviť odborník. Sú to parametre, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú platby za vykurovanie. Ich nesprávne stanovenie môže viesť buď k prílišnej vyrovnanosti, alebo k príliš veľkým rozdielom poškodzujúcim niektorých užívateľov neprimerane vysokými platbami,“ konštatuje Juraj Šmelík z Thermo–Eco Engineering.
Oproti pôvodnej vyhláške, keď sa mali v domoch s centrálnym vykurovaním a s namontovanými meračmi rozpočítať náklady na teplo v pomere 70 percent spotrebná zložka (podľa nameraných dielikov) a 30 percent základná zložka (podľa plochy bytu), je nový pomer 60 percent podľa plochy bytu ku 40 percent podľa nameranej spotreby prínosný najmä pre domy s elektronickými pomerovými rozdeľovačmi a bytovými meračmi tepla a pre zateplené domy.