Cesta do zelenej budúcnosti vedie cez šetrenie palív

Málokomu sa dostalo do krvi, že šetrením rôznych druhov palív nielenže znižujeme účty, ale vytvárame si možnosť udržať Zem čistú.

24.04.2011 09:12
Ekológia, reality Foto:
Ilustračné foto
debata

Nadmerným plytvaním fosílnych palív a plynu vypúšťame do ovzdušia množstvo škodlivých emisií. Krokom, ako znížiť spotrebu energií a palív, je aj revitalizácia budov a výstavba tzv. zelených a modrých budov. Táto požiadavka sa dnes stáva kľúčovou pre celý moderný svet.

Na začiatku bol Kjótsky protokol, ktorým sme sa zaviazali znížiť emisie skleníkových plynov, najmä CO2. Slovensko odvtedy spolupracovalo na množstve iniciatív a opatrení, ktorých prvoradým cieľom je ochrana životného prostredia. Jedno z najvýznamnejších opatrení týkajúcich sa ochrany ovzdušia a úspory energií prijal Európsky parlament v apríli 2009. Dohoda 20/20/20 nariaďuje európskym krajinám do roku 2020 znížiť spotrebu energií o 20 % a zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie o 20 % a znížiť emisie CO2 o 20 %.

S týmto záväzkom súvisí aj čerstvá kompletná novelizácia Smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (EPBD II – Energy Performance of Buildings Directive), ktorú musia členské krajiny EÚ transponovať do svojich legislatív. Smernica by mala byť v plnom rozsahu implementovaná aj do právnych predpisov Slovenskej republiky najneskôr do 9. júla 2012.

Verejné budovy skôr

Cieľom nových pravidiel je, aby sa od roku 2018 všetky nové verejné budovy stavali v energetickom štandarde približujúcom sa nule, čo znamená domy zateplené minimálne na úrovni pasívnych stavieb s dobre vyriešeným vetraním s rekuperáciou tepla. Navyše na pokrytie ďalšej energetickej spotreby by sa mali čo najviac využívať obnoviteľné zdroje ako napr. solárne panely alebo tepelné čerpadlá. Do roku 2020 by mali členské krajiny EÚ znížiť svoju celkovú energetickú spotrebu o 20 percent. Februárové zasadnutie Európskej rady na tému energetickej účinnosti sa zameralo najmä na verejné budovy. Závery vyzývajú k zlepšovaniu efektivity, nijaké z navrhovaných riešení však momentálny stav zásadne neovplyvňuje. Podľa Koalície pre úspory energie Európa potrebuje viac akčnosti. Pri tempe súčasných opatrení totiž požadované úspory nedosiahne.

Čo ovplyvňuje spotrebu energie

Dosiahnutie požadovanej energetickej efektívnosti verejných stavieb je možné najmä stanovením konkrétnych činností na využitie nerealizovaného potenciálu pre úspory energie v budovách. Existujúce verejné budovy vyžadujú významnú obnovu a zlepšenie tepelnotechnických vlastností. Spotrebu energie v budovách ovplyvňuje nielen konštrukčné riešenie, ale aj potreba energie na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody a osvetlenie. V našich klimatických podmienkach má dominantný podiel spotreba energie na vykurovanie. V posledných rokoch sa zvýšil počet klimatizovaných bu­dov.

Klimatizačné systémy vytvárajú problémy v odberových špičkách, výrazne zaťažujú energetickú sieť. Aj tu zohrávajú významnú úlohu tepelnotechnické vlastnosti budov, ale v letnom období. Väčšiu pozornosť treba sústrediť na zatienenie a dostatočnú tepelnú kapacitu stavebných konštrukcií budovy a používanie pasívneho chladenia tak, aby boli zlepšované podmienky vnútorného prostredia v budove. Uznesenia Európskej rady smerujú k prepojeniu jednotlivých národných sietí elektriny a plynu a obmedzovaniu fosílnych palív.

Sústreďujú pozornosť najmä na verejný sektor – podľa nich by mali verejné obstarávania na stavby od 1. januára 2012 obsahovať klauzulu o štandarde energetickej účinnosti. Koalícia pre úspory energie záujem o tieto oblasti víta, pripomína však, že žiadny z návrhov nerieši nepriaznivý stav existujúcich budov, ktoré sú najväčšími požieračmi energie. Európske krajiny potrebujú okamžité riešenia, podľa prognóz sa pri súčasnom vývoji totiž do roku 2020 dosiahne sotva polovica z plánovaných 20 % úspor.

Stále sme na chvoste

Situácia na Slovensku nie je v rámci EÚ veľmi priaznivá. Slovenská ekonomika je o 50 % energeticky náročnejšia na jednotku HDP ako priemer európskej dvadsaťsedmičky. Nachádzame sa na jej chvoste v spotrebe primárnych zdrojov energie a sme značne závislí od fosílnych palív i dovozu plynu, urýchlené prispôsobenie sa európskym smerniciam by nám preto prinieslo väčšiu sebestačnosť. „Ak chceme znížiť našu energetickú závislosť od plynu z Ruska, chrániť naše verejné budovy pred stále rastúcimi cenami za energie a podporiť miestnu ekonomiku, mali by sme sa vážne zamyslieť nad tým, ako podporiť revitalizáciu existujúcich budov,“ hovorí Ondřej Šrámek zo spoločnosti Knauf Insulation.

„Aj v čase rozpočtových škrtov môže byť rozumný systém podpory energetických úspor pre štát výhodný. Nemecká zelená banka KfW napríklad každým eurom podpory zmobilizuje 9 eur súkromného kapitálu, z ktorého odvedené dane pôvodné euro ešte prevýšia. KfW tak pomáha nielen správcom verejných budov, ale aj štátnej pokladnici.“

Hospodárnosť budov je pri znižovaní spotreby energie kľúčová. Jedným z cieľov EÚ do roka 2020 je stavať všetky budovy v takmer nulovom štandarde, teda na úrovni energeticky pasívnych domov, verejné budovy majú tento záväzok splniť už o 2 roky skôr. Je to pochopiteľné a dlhodobo racionálne z ekonomického i spoločenského hľadiska.

„Z pohľadu výrobcu izolačných materiálov vidíme, že technológie na dosiahnutie tohto zámeru sú už teraz dostupné,“ hovorí Martina Pisoňová, marketingová manažérka spoločnosti Knauf Insulation, „Už dnes je potrebné začať realizovať čiastkové kroky vedúce k sprísňovaniu požiadaviek tak, aby bol stavebný sektor schopný plynulo dosiahnuť požadovanú úroveň.“

debata chyba
Flowers