Regulačný úrad pod taktovkou Jozefa Holjenčíka (nominant Smeru) odsúhlasil tiež zdraženie plynu, ktorý od najväčších plynární odoberajú aj bytovky s vlastnou kotolňou.
Pre tarifu M4 sa cena zvyšuje o takmer 8,2 percenta, čo znamená, že obyvatelia bytovky zaplatia za kilowatthodinu plynu viac ako 4,6 centa. Napríklad nezateplená bytovka so 42 bytmi a tromi obchodmi v bratislavskej Rači s vlastnou kotolňou a celkovou vykurovanou plochou 3 808 štvorcových metrov doteraz platila mesačné preddavkové platby približne 2 801 eur. Po novom si priplatia mesačne takmer 227 eur, čo znamená, že jednej rodine v byte stúpnu náklady na bývanie zhruba o 5,4 eura.
Rodina v bežnom rodinnom dome, ktorá plynom ohrieva vodu i kúri, si po júlovom zdražení priplatí mesačne takmer 9 eur. Obyvateľom bytov s prípojkou na tepláreň, ktorá teplo vyrába spaľovaním plynu, sa zvýšia náklady na odber tepla podľa prepočtov teplárov po novom asi o 7 percent. Zdražie totiž aj zemný plyn pre teplárenské spoločnosti.
Šéf regulačného úradu povolenie zdraženia odôvodnil prudkým nárastom ceny ropných produktov. ,,Ekonomické parametre sa tak zmenili, že sme zvýšenie museli odsúhlasiť," reagoval Holjenčík.
Plynárom však takéto zdraženie nestačí a tvrdia, že na dodávke plynu domácnostiam budú produkovať stratu. Zástupcovia podniku tvrdia, že už počas minulého roka na tomto type zákazníkov prerobili 70 miliónov eur a tento rok sa má strata pohybovať na podobnej úrovni. Preto Slovenský plynárenský priemysel žiadal ešte väčšie zdraženie. V návrhu, ktorý poslali najväčší plynári regulačnému úradu, žiadali odsúhlasenie zdraženia v dvoch krokoch. Navrhovali, aby sa cena plynu vo všetkých kategóriách zvýšila celkovo o 389 percent, čiže o 13,4 centa za kilowatthodinu. Keby Holjenčík toto navýšenie ceny odsúhlasil, náklady na vykurovanie jedného bytu by po prvom septembri mesačne stúpli o viac ako 212 eur.
Zdraženie sa zatiaľ nedotkne odberateľov, ktorí nakupujú od alternatívnych predajcov plynu. Ani jedna zo spoločností dodávajúcich plyn ešte stále neohlásila zvyšovanie cien. Jedným z najväčších konkurentov SPP je RWE Gas Slovensko. ,,Výšku svojich cien pre tento zákaznícky segment zatiaľ nemeníme. Dianie na trhu analyzujeme, na základe súčasnej situácie môže dôjsť k úprave našich cien, no nie skôr ako od augusta 2011," tvrdí hovorkyňa RWE Katarína Šulíková.
Regulačný úrad v súčasnosti pripravuje aj novú vyhlášku, podľa ktorej sa budú stanovovať ceny plynu počas nasledujúcich štyroch rokov. Ministerstvo hospodárstva vedené podpredsedom SaS Jurajom Miškovom, ktoré dosadilo nominantov aj do plynárenského priemyslu, v rámci medzirezortného pripomienkového konania namietalo, že regulačný úrad má do vzorca na výpočet ceny zahrnúť aj takzvaný korekčný faktor. Keby Holjenčík tento návrh akceptoval, plynári by mohli stratu z tohto roku preniesť do budúcoročných cien. Regulačný úrad však podľa hovorcu Miroslava Luptáka pripomienku Miškovovho rezortu odmieta.
Posledné veľké zdražovanie plynu zažili Slováci v roku 2005. Cena vtedy narástla o viac ako dvadsať percent. Neskôr sa poplatky za odber plynu takmer nemenili a na začiatku roka 2010 poklesli. Po nástupe novej vlády zástupcovia pološtátneho SPP, ktorý podľa privatizačných zmlúv riadia zahraniční vlastníci, poslali viacero žiadostí o zdraženie plynu v rozmedzí sedem až tridsať percent. Regulačný úrad ich všetky zmietol zo stola. Nakoniec Holjenčík od Nového roka z vlastnej vôle zvýšil ceny o 4,5 percenta. Od dvadsiateho júla sa pre všetkých zákazníkov cena zvýši v priemere o necelých sedem percent.