Kým rodina v Česku pri bežnej ročnej spotrebe 2 200 kilowatthodín zaplatí za elektrinu po novom 341 eur, ročná platba rovnakej domácnosti na Slovensku bude asi o 30 eur vyššia. Vysoké ceny prekážajú nielen domácnostiam, ale aj zamestnávateľom.
„Slovensko má už historicky dlhodobo vyššie koncové ceny energií ako napríklad Česko a pohybuje sa medzi krajinami, kde sú najvyššie ceny energií,“ podotýka zástupca Tibor Gregor z Klubu 500. Jedným z dôvodov sú podľa neho vysoké poplatky súvisiace s distribúciou a prenosom elektriny. Nádej na zmenu dáva nový zákon o energetike, ktorý je už v parlamente, a rozširuje právomoci regulačného úradu.
Slovenské domácnosti v prvom polroku tohto roka odoberali podľa európskeho štatistického úradu Eurostat štrnástu najdrahšiu elektrinu v celej európskej dvadsaťsedmičke. Firemní odberatelia za rovnakú komoditu platili štvrtú najvyššiu cenu v EÚ. Ceny plynu pre domácnosti sú síce ôsme najnižšie, firmy však platili „len“ trinástu najnižšiu cenu. Po zohľadnení platov patria reálne ceny energií na Slovensku dlhodobo k najvyšším v celej EÚ.
Pri zemnom plyne je situácia odlišná. Slovensko v cenách plynu pre rodiny zostane pod priemerom EÚ aj po očakávanom asi 5-percentnom januárovom zdražení. Podľa Eurostatu totiž boli ceny plynu tento rok nižšie iba v Poľsku, južní i západní susedia z radov domácností kupovali plyn s vyššími cenami.
Oficiálne údaje o novoročnom zdražení všetkých energií pre domácnosti zatiaľ nie sú známe. Okrem elektriny a plynu by mohlo zdražieť teplo asi o päť percent a rovnako ide hore aj voda. Na nákladoch na bývanie sa to prejaví nárastom platieb asi o sedem eur mesačne. Celkovo však 4-členná rodina vzhľadom na nárast všetkých cenoviek na faktúrach či v obchodoch bude musieť podľa odhadov pri nezmenených nárokoch na budúci rok vynaložiť mesačne viac až o 35 eur.
Podľa odborníkov existuje niekoľko dôvodov na vyššie ceny elektriny v porovnaní s Českom. Tibor Gregor z Klubu 500 poukazuje na pravidlá, podľa ktorých regulačný úrad stanovuje ceny. „V súčasnosti využívaná regulačná metóda nie je dobrá, má veľké rezervy a distribučné spoločnosti nemotivuje k šetreniu a hľadaniu úspor,“ uvádza Gregor.
Po prijatí nového zákona o energetike, ktorým sa bude onedlho zaoberať hospodársky výbor parlamentu, by sa to však malo zmeniť. Zákon totiž obsahuje aj ustanovenia z takzvaného tretieho liberalizačného balíčka, ktorý prijala Európska komisia, a do slovenskej legislatívy mal byť zakomponovaný už na jar tohto roku. Vďaka balíku totiž bude mať regulačný úrad väčšie kompetencie, ktoré mu umožnia oveľa hlbšie kontrolovať toky peňazí v spoločnostiach.
Na druhej strane však nový energetický zákon nestanovuje, kedy sa musia aj na Slovensku začať využívať takzvané inteligentné merače odobratej elektriny. Práve v nemodernom meraní objemu odobratej elektriny menších odberateľov spočíva podľa Martina Ondka zo spoločnosti Magna EA, ktorá predáva energie, ďalší z dôvodov relatívne vysokých cien energií na Slovensku.
„Keďže na Slovensku domácnosti nemajú moderné meracie systémy odberu energie, vznikajú podozrenia, že dochádza k manipulácii s cenami,“ zdôvodňuje Ondko.
Moderné merače sú totiž v súčasnosti umiestnené iba na pripájacích miestach výrobcov, veľkých odberateľov a na spojovacích bodoch medzi slovenskou sieťou a rozvodmi iných štátov. Presný odber ostatných odberateľov je tak vyhodnocovaný iba raz za rok, pretože navštevovanie všetkých domácností pre odčítanie stavu elektromerov je drahé. Modernejšie merače by objem odobratej elektriny domácností odosielali každý deň. Zatiaľ je však otázne, kedy sa objavia aj na Slovensku.
Distribučné spoločnosti spolu so štátnymi úradmi totiž v súčasnosti vypracúvajú iba analýzu výhodnosti inteligentných elektromerov, ktorá má porovnať očakávané náklady s očakávanými úsporami.
„Prvé výsledky jasne naznačujú, že plošné nasadenie takýchto meračov je u odberateľov elektriny v domácnostiach nehospodárne, a teda je v neprospech zákazníka. Investičné náklady na jeden merač, ako aj na telekomunikačné služby sú v porovnaní s očakávanými úsporami v spotrebe elektriny privysoké,“ uzatvára Andrea Danihelová z Východoslovenskej energetiky.