ZSE chce už niekoľko mesiacov zmeniť slovenské predpisy, lebo pre zákazníkov by podľa vás bolo dobré, ak by sa podomový predaj na Slovensku skončil. Prečo?
Stále platí, že ak by došlo k legislatívnej úprave, ktorá by takéto niečo zakazovala, boli by sme takémuto riešeniu veľmi naklonení. Koniec koncov v Európe sú štáty, kde bol tento typ obchodovania obmedzený alebo zakázaný. Takže by sme neboli prví.
Napriek tomu však služby podomových obchodníkov využívate.
Áno, musíme ochraňovať obchodné záujmy našej spoločnosti. Snažíme sa však veľa investovať do ich kvality, aby boli zákazníci spokojní. Počty reklamácií naznačujú, že sa nám to darí.
Nepoškodilo by to zákazníkov a v konečnom dôsledku aj vás, keďže predávate plyn?
Sú argumenty za i proti. Stále je to však agresívna forma obchodovania a z dlhodobejšieho pohľadu by sme sa bez tohto predajného kanála vedeli zaobísť. Na druhej strane, pravda je aj to, že kultúra predaja sa zvyšuje, napríklad aj vďaka medializácii mnohých prešľapov, ktoré publikoval denník Pravda.
Hovorili by ste to aj v prípade, že by ste predávali iba plyn a neboli by ste dominantným dodávateľom elektriny na západe Slovenska?
Áno. Z dlhodobého hľadiska sú zákazníci získaní mimo podomového predaja vernejší ako tí, ktorých do firmy prilákali podomoví obchodníci.
Prakticky všetkých ľudí zaujíma, ako sa budú meniť ceny elektriny. V nedávnej minulosti jej hodnota na medzinárodných trhoch výrazne klesla, vďaka čomu domácnosti ušetria asi desatinu nákladov na odber. Bude sa cena meniť aj neskôr?
V súčasnosti existuje tlak na ďalší pokles ceny. Dôvodom je predovšetkým relatívne stabilná spotreba elektriny, v niektorých krajinách dokonca klesá. Veľký vplyv majú aj nízke ceny na certifikáty, ktoré si musia kupovať producenti emisií. Keďže sa toto všetko zrejme nezmení, tak do rokov 2015 až 2016 zostane zachovaný súčasný stav.
Takže by ceny nezvýšil ani prípadný útok USA na Sýriu či napríklad havária podobná tej, ktorá sa udiala v atómovej elektrárni v japonskej Fukušime?
Samozrejme, toto sú situácie, ktoré môžu ovplyvniť cenu. Mali by však krátkodobý vplyv, pretože v Európe je prebytok klasických elektrární či obnoviteľných zdrojov.
Ako sa budú meniť ceny plynu?
Počas najbližších troch rokov neočakávam razantné zmeny cien plynu. Uvidíme, ako dopadnú rokovania o zmenách v kontraktoch medzi najväčšími odberateľmi, ako je E.ON, RWE a Gaz de France. Nárast je však rovnako možný ako aj pokles smerom dole. Z môjho pohľadu je plyn pod väčším politickým tlakom, lebo postavenie Gazpromu v regióne strednej a východnej Európy je veľmi dominantné. Gazprom aj preto čelí žalobe zo zneužitia dominantného postavenia v Európe.
Ceny elektriny na medzinárodných trhoch výrazne klesli, vďaka čomu domácnosti ušetria asi desatinu nákladov na odber. Aký vývoj očakávate v budúcnosti?
V súčasnosti existuje tlak na ďalší pokles ceny. Dôvodom je predovšetkým relatívne stabilná spotreba elektriny, v niektorých krajinách dokonca klesá. Takisto sa stále z USA dováža lacné uhlie, z ktorého je elektrina tiež lacná. V neposlednom rade tu je obrovský prebytok výroby energie v obnoviteľných zdrojoch, ktorá zráža štandardnú cenu na dnešné hodnoty. Veľký vplyv majú aj nízke ceny na certifikáty, ktoré si musia kupovať producenti emisií. Keďže sa toto všetko zrejme nezmení, tak do rokov 2015 až 2016 zostane zachovaný súčasný stav.
Takže by ceny nezvýšil ani prípadný útok USA na Sýriu či napríklad havária podobná tej, ktorá sa udiala na atómke v japonskej Fukušime?
Samozrejme, toto sú situácie, ktoré môžu ovplyvniť cenu. Bude však krátkodobý, pretože v Európe je prebytok klasických elektrární či obnoviteľných zdrojov.
Čiže nenastane veľké zatváranie elektrární, ako bol paroplyn v Malženiciach, ktorý musel E.ON pred časom zavrieť, lebo prevádzka bola nerentabilná?
Niektoré elektrárne budú musieť skončiť svoju činnosť. Budú to hlavne tie, ktoré využívajú plyn. Rozdiel medzi cenou plynu a elektriny je totiž taký malý, že nepokryje náklady na prevádzku. Ťažko však povedať, ktoré konkrétne zdroje to budú. Tento problém sa týka všetkých hráčov a je jedno, či sú to medzinárodné spoločnosti alebo menšie firmy.
Čo by mohlo nasledovať neskôr?
Cena by postupne mohla stúpnuť na viac ako 60 eur za megawatthodinu, kým v súčasnosti je pod štyridsiatimi eurami. No všetko bude závisieť od politických rozhodnutí o zelenom koncepte elektriny v Európe. Objavujú sa hlasy, ktoré oprávnene hovoria, že systém dotovania zelených zdrojov vytvára veľmi negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Priemysel v EÚ sa preto stáva nekonkurencieschopný. Chcem veriť, že táto diskusia z posledných mesiacov sa bude rozvíjať a trh pokrivený dotačným mechanizmom sa postupne ozdraví.
Ako sa budú meniť ceny plynu?
Počas najbližších troch rokov neočakávam razantné zmeny cien plynu. Uvidíme, ako dopadnú rokovania o zmenách v kontraktoch medzi najväčšími odberateľmi, ako je E.ON, RWE a Gaz de France. Nárast je však takisto možný ako pokles smerom dole. Z môjho pohľadu je však plyn pod väčším politickým tlakom, lebo postavenie Gazpromu v regióne strednej a východnej Európy je veľmi dominantné. Gazprom aj preto čelí žalobe zo zneužitia dominantného postavenia v Európe.
V minulosti sa veľa pohľadov obracalo k Poľsku a k jeho zásobám bridlicových plynov, ktoré by mohli ovplyvniť ceny zemného plynu v celej Európe podobne, ako sa to stalo pred časom v USA.
Myslím si, že v horizonte najbližších troch rokov sa niečo takéto v Európe nestane.
SPP na predaji plynu domácnostiam stráca desiatky miliónov eur. Ako je na tom ZSE pri predaji komodity?
Slovenský plynárenský priemysel má úplne iný zdroj plynu ako my. Oni odoberajú plyn na základe dlhodobej zmluvy s Gazpromom, ZSE dnes nakupuje na krátkodobých trhoch a rozdiel medzi týmito cenami využívame na vytváranie zisku. No regulácia cien ide proti našim ziskom.
Pod reguláciou máte na mysli nedávne zdvihnutie cien za prepravu plynu na Slovensko zo západu, ktoré realizoval regulačný úrad?
Áno. Je to niečo neštandardné, v minulosti také niečo nebolo. Navyše udialo sa to v priebehu roka, keď už všetci mali ceny zmluvne nastavené, a preto sa im nečakane zvýšili náklady. Zatiaľ sa však preto predaj plynu domácnostiam nestal stratový.
V minulosti ste hovorili o tom, že pre zákazníkov by bolo dobré, ak by sa podomový predaj na Slovensku skončil.
Stále platí, že ak by došlo k legislatívnej úprave, ktorá by takéto niečo zakazovala, boli by sme takémuto riešeniu veľmi naklonení. Koniec koncov sú v Európe štáty, kde bol tento typ obchodovania obmedzený alebo zakázaný. Takže by sme neboli prví.
Napriek tomu však využívate služby podomových obchodníkov.
Áno, musíme ochraňovať obchodné záujmy našej spoločnosti. Snažíme sa však veľa investovať do ich kvality, aby boli zákazníci spokojní. Počty reklamácií naznačujú že sa nám to darí.
Nepoškodilo by to zákazníkov a v konečnom dôsledku aj vás, keďže predávate plyn?
Sú tu argumenty za a proti. Objektívny fakt však je, že to je agresívna forma obchodovania a z dlhodobejšieho horizontu by sme sa bez tohto kanála vedeli zaobísť. Aj keď je pravda, že kultúra predaja sa zvyšuje, napríklad aj vďaka medializácii mnohých prešľapov, ktoré publikoval denník Pravda.
Hovorili by ste to aj v prípade, že by ste predávali iba plyn a neboli by ste dominantným dodávateľom elektriny na západe Slovenska?
Áno. Z dlhodobého hľadiska sú zákazníci získaní mimo podomového predaja vernejší ako tí, ktorých do firmy prilákali podomoví obchodníci.