Teplárenská skupina Cofely podľa riaditeľa divízie výroby a distribúcie energií Jozefa Smolku vlani začala kúriť až začiatkom októbra. „Ako prvé začali vlani dodávať teplo do radiátorov teplárne v Liptovskom Mikuláši a v Moldave nad Bodvou,“ spresňuje Smolka.
Podľa šéfa najväčšieho teplárenského združenia na Slovensku Miroslava Obšivaného by aj napriek tomu ľudia nemali čeliť nedoplatkom. „Počasie totiž bolo do konca vykurovacej sezóny o niečo teplejšie, ako zvyčajne býva, pričom zatiaľ je spotreba tepla na kúrenie relatívne malá,“ vysvetľuje Obšivaný. Jedným dychom však dodáva, že toto tvrdenie neplatí pre celé Slovensko a mohli sa vyskytnúť lokality s väčšou spotrebou tepla ako v minulých rokoch.
Dôvodom na spustenie vykurovacích kotlov bol pokles priemernej teploty pod trinásť stupňov vo viacerých dňoch po sebe. Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu je takýto vývoj logický. Tohtoročné leto totiž bolo veľmi teplé, a tak bola atmosféra presýtená vyparenou vodou. „Na druhej strane však zemský povrch dosť vychladol, čo vytvára ideálne podmienky na príchod dlhého a pekného babieho leta s príjemnými teplotami,“ pripomína Faško. Nad územie Slovenska musí preniknúť tlaková výš, ktorú vďaka vychladenosti povrchu nebudú narúšať stúpajúce prúdy ohriateho vzduchu. Počas najbližších dní však Faško takúto zmenu neočakáva.
Keď babie leto príde, podľa teplárov nebude problém prerušiť kúrenie aj na niekoľko týždňov. „Počítače v teplárňach totiž neprestajne monitorujú vonkajšie teploty. Keď teploty narastú a nebude tak hroziť príliš veľký chlad v objektoch, dodávku pozastavíme,“ podčiarkuje Miroslav Obšivaný.
Vďaka horúcemu letnému počasiu sa neopakovala situácia, ktorá nastala napríklad v auguste 2011. Nezvyčajne studený stred leta vtedy vytiahol niektorým ľuďom z peňaženiek viac ako tri eurá. Počas víkendu totiž teploty klesli tak hlboko, že na viacerých miestach bolo potrebné spustiť kúrenie. Zadymené komíny rodinných domov bolo možné spozorovať napríklad pri Trenčianskych Bohuslaviciach, ale aj v okolí Stupavy či na Záhorí. K relatívne nízkym teplotám sa pridala aj vysoká vlhkosť a nepríjemný vietor, čo pocit chladu ešte viac umocňovalo.
Každý deň vtedy obyvatelia domov s plynovým kotlom, ktorého výkon nie je možné regulovať, minuli asi 1,1 eura. Podobne stúpli náklady aj na temperovanie bytoviek, ktoré majú vlastnú kotolňu. Rodiny v bytoch, ktoré sú pripojené na veľkú tepláreň, si však temperovanie neužili. Niektoré teplárne s prikurovaním začať nemohli, pretože počas leta robia veľké rekonštrukcie svojich kotlov.
Teploty počas letných mesiacov v rokoch 2011 a 2012 síce boli o niečo chladnejšie, ako je zvyčajné, na druhej strane vykurovacie sezóny boli mierne teplejšie, a tak rodiny nemuseli čeliť veľkým nedoplatkom. Naopak, január v roku 2010 bol jeden z najchladnejších za posledných pätnásť rokov. Starší rodinný dom s kotlom na plyn si vtedy podľa prepočtov Pravdy oproti priemerným januárom priplatil za plyn až 46 eur. Teplári tiež museli zvyšovať výkon kotlov, dodávali až o dvadsať percent tepla viac ako zvyčajne. Keďže január sa bežne podieľa na celoročnej spotrebe tepla na kúrenie asi osemnástimi percentami, výnimočne mrazivý mesiac vtedy navýšil celoročnú spotrebu a platby za teplo približne o dve až tri percentá.