Foto: Robert Hüttner, Pravda
„Materská spoločnosť SPP navrhuje na rok 2014 presne tú istú cenu ako na rok 2013. Z našej strany si plníme sľub,“ oznámil v pondelok premiér Robert Fico. Ak by štát SPP neprevzal, podľa premiéra by hrozil rast cien o 26 až 30 percent. Predpokladaná strata z dodávok plynu pre rodiny sa pre budúci rok odhaduje asi na 40 miliónov eur. Štát ju vykryje z dividend zo ziskových dcérskych firiem zaoberajúcich sa tranzitom a distribúciou plynu, v ktorých má štát 51 percent, ale ovládajú ich finančníci z Energetického a průmyslového holdingu.
Cenový návrh posúdi regulačný úrad. „Každý návrh posudzujeme v súlade s legislatívou a súčasne aj po vecnej stránke. Rozhodneme nezávisle, bez ohľadu na to, čo návrh predpokladá,“ reagoval hovorca úradu Miroslav Lupták. Úrad iniciatívne doteraz ešte nikdy nezdražoval.
Pozitívny vývoj sa očakáva aj pri cenách vody, ktoré by sa nemali meniť, a tiež pri cenách elektriny, kde sa od januára očakáva zlacňovanie asi o desať percent. Predpokladá sa, že hore nepôjdu ani ceny tepla pre bytovky, ktoré sú napojené na centrálne kotolne spaľujúce zväčša plyn. V tomto prípade to však nebude z dôvodu štátnych dotácií v SPP, ale pôjde o výsledok trhových faktorov.
Ceny plynu na výrobu tepla pre domácnosti totiž už regulované nie sú. Vyvíjajú sa najmä podľa cien ropy, ktorá je v dôsledku hospodárskej krízy v eurozóne tento rok lacnejšia ako vlani. Na trhu je navyše dostatok prebytkového plynu, a to z dôvodu, že odberatelia v Európe podpísali s ruským Gazpromom dlhodobé zmluvy, že musia zaplatiť za plyn, ktorý neodoberú. Počas krízy sa pritom spotreba plynu výrazne znížila.
Z tohto ťažia najmä alternatívni dodávatelia plynu, ktorí majú na burzách prístup k prebytkovému plynu, a ľahšie tak vedia „podliezť“ ceny dominantného predajcu, ktorý sa viac spolieha na dlhodobú zmluvu. Preto sú na trhu hráči, ktorí ponúkajú priamo domácnostiam lacnejší plyn, ako má SPP. Cenový rozdiel medzi veľkým predajcom a jeho menšími súpermi sa však zvyčajne príliš nemení. Štát preto počíta, že dotovanie cien plynu cez SPP bude mať význam pre celý trh. „Keďže SPP je dominantný hráč na trhu, všetci ostatní budú sledovať, čo SPP spraví,“ dodal v pondelok Fico.
Kým na Slovensku sa ceny plynu asi nezmenia, v susednom Česku by mali ísť o niekoľko percent dole. Už v lete sa tam pritom zlacňovalo o desať percent. Aktuálne je však plyn pre české rodiny stále asi o 20 percent drahší ako pre domácnosti na Slovensku.
Premiér Fico tvrdí, že zámerom vlády je plyn nezdražovať a zároveň SPP postupne v priebehu štyroch až piatich rokov dostať zo strát. Vláda to chce dosiahnuť zmenou zmlúv medzi SPP a Gazpromom, korekciami v kontraktoch o skladovaní plynu a úsporami v samotnej firme. Práve na spomínané nevýhodné zmluvy a rezervy v hospodárení regulačný úrad v posledných rokoch poukazoval, keď odmietal návrhy SPP na zdražovanie plynu. Nemeckí a francúzsku privatizéri SPP vytvorenú stratu žiadali od štátu preplatiť, a to vo výške 200 miliónov eur. Po tom, čo akcie predali českému EPH, v pozadí aj s finančníkmi s J&T, SPP prisľúbil arbitráže stiahnuť.
Vláda zároveň využila predkupné právo na to, aby v materskom SPP, ktorý predáva plyn pre rodiny a firmy, získala plných 100 percent akcií. Fico chce plyn dotovať aj pre vybrané firmy. Opozícia vláde vyčíta, že ide o nevýhodný obchod a už sa pokúsila premiéra Roberta Fica neúspešne v parlamente odvolať.
SPP vytvoril za posledné roky dlh asi 120 miliónov eur. Zodpovednosť za necelú polovicu z týchto peňazí doteraz niesol český Energetický a průmyslový holding, ktorý ovláda 49 percent akcií. Zvyšné záväzky zaťažujú štátnu kasu. Keď však štát ovládne celý podnik, bude musieť niesť zodpovednosť za celých 120 miliónov eur. To môže byť za určitých okolností na úkor verejných financií, napríklad pri prípadných mimoriadnych dividendách z plne štátnej matky SPP.
Vláda však argumentuje, že mimoriadne dividendy môže čerpať zo zvyšných častí plynární. Tie sú totiž minimálne zadlžené, a tak sa podniku oplatí zobrať si úver a vyplatiť akcionárom mimoriadne peniaze. Dcérska firma Slovenského plynárenského priemyslu, spoločnosť Eustream, už takto pred niekoľkými dňami dostala na svoje účty 750 miliónov eur. V minulosti s tým vláda nesúhlasila, keďže transakcia ohrozovala ceny plynu. Teraz sa však dividendy nemajú získať z preceňovania majetku, ktorý by vstupoval do cien plynu.
Premiér Fico hovorí zatiaľ o krátkodobom dotovaní cien plynu. V minulosti, ešte za vlády Vladimíra Mečiara, štát ceny plynu držal na vysoko stratovej úrovni dlhodobo, čo zdeformovalo trh s energiami. Ľudia plynom nešetrili a vyhadzovali staré kachle na drevo či uhlie. Neskôr po privatizácii plyn zdražel a rodiny na to doplatili. Pri lacnom plyne sa tiež nevedeli presadiť nové technológie, napríklad spaľovanie biomasy, štiepky či peliet a ekonomicky za plynom zaostávala aj výroba teplej vody pomocou solárnych kolektorov. Brusel za plynové dotácie Slovensko v minulosti kritizoval a pri vstupe krajiny do EÚ ich žiadal odstrániť.