V prvom prípade ide o výsledok štátnych dotácií, keď sa štát rozhodol kúpiť SPP a dotovať stratový podnik. Pri bytovkách, ktoré sú tiež vykurované zväčša pomocou plynu, teplo nepôjde hore z trhových dôvodov. V čase doznievajúcej krízy je menší záujem o plyn a ten lacnie.
To, že plyn priamo pre rodiny je v posledných rokoch regulovaný, však ľudí v panelákoch pri kúrení znevýhodňuje. Kilowatthodina tepla z plynu z centrálnych rozvodov totiž v súčasnosti vychádza asi na 0,1 eura, kým plyn priamo pre rodiny stojí polovicu. Ak má rodina kotol s vysokou účinnosťou spaľovania, kúri lacnejšie ako byt v paneláku. Napríklad náklady na vykúrenie izieb s plochou 90 m2 v rodinnom dome s moderným plynovým kotlom môžu vyjsť na 750 eur ročne a byt v paneláku s podobou veľkosťou aj spotrebou energie zaplatí za teplo až 1 500 eur.
Ide o dôsledok toho, že teplári kupujú plyn bez zohľadnenia daní za podobnú cenu ako domácnosti, aj keď veľké teplárenské firmy by mali v normálnom trhovom prostredí profi tovať z množstevných zliav.
Domácnosť v rodinnom dome, ktorá odoberá plyn na kúrenie, platí za kilowatthodinu bez DPH asi 0,04 eura. „Aj niektorí výrobcovia tepla majú podobnú cenu plynu,“ priznáva predseda Teplárenského združenia na Slovensku Jozef Kovačovič. Podľa neho platí, že regulácia cien plynu je na škodu. V kuloároch výrobcov teplárov sa povráva, že ak sa majú dať ceny do poriadku, regulovaná a štátom dotovaná by mala byť aj cena plynu na výrobu tepla pre domácnosti. To by však štát stálo ďalšie dotácie. Už stratový predaj plynu pre domácnosti vyjde na 40 až 60 miliónov eur ročne.
Ak by situácia pretrvávala, veľkí výrobcovia tepla by mohli čeliť zvýšeným snahám ľudí odpájať sa od centrálnych rozvodov tepla a kúriť radšej individuálne pomocou štátom dotovaného plynu. Teplári sa zatiaľ spoliehajú na to, že si pomôžu sami. „Kombinovanou výrobou elektriny a tepla je možné zlacniť teplo,“ dodáva Kovačovič. Na druhej strane trhové ceny elektriny idú od januára výrazne dole, keďže kríza nepraje spotrebe elektriny a kapacity sú prebytkové.
Alternatívni dodávatelia elektriny idú preto od januára s cenami dole takmer o 20 percent. „Táto situácia však nemôže trvať dlhodobo,“ dodáva Kovačovič. Je možné, že časť výrobcov bude predávať elektrinu pod náklady a ich prípadné problémy by spolu s obnovením spotreby elektriny mohli v budúcnosti ceny poslať nahor.
Výrobcovia tepla sa snažia presviedčať ľudí, aby sa neodpájali od centrálnych rozvodov tepla. Vývoj cien plynu z posledných rokov, ako aj snaha vlády regulovať len ceny plynu priamo pre domácnosti však centrálnym rozvodom neprajú. Navyše štát je pri rôznych predpisoch a normách často prísnejší na veľké teplárne a malé domové kotolne majú väčšiu voľnosť.
Veľkí teplári preto apelujú na štát aj verejnosť, aby podporovali odbery tepla z centrálnych rozvodov. „Centrálne zásobovanie teplom je najekologickejším spôsobom vykurovania a zároveň aj najefektívnejším. Vďaka tomu vieme ponúknuť najnižšiu celkovú cenu tepla pre všetkých odberateľov. Uvedomujeme si, že náklady na teplo predstavujú pre domácnosti veľkú položku. Preto nás teší, že sa nám podarilo aj v tejto zlej ekonomickej dobe náklady stabilizovať,“ vyhlásil včera predseda Slovenského zväzu výrobcov tepla Miroslav Obšivaný.
Teplári nevidia v budúcom roku dôvod na rast cien tepla, prípadne je možné, že teplo aj zlacnie. Kto ako zmení ceny, by malo byť jasné koncom roka. Ešte predtým, začiatkom decembra, zverejní regulačný úrad nové ceny plynu, elektriny aj vody.