"Jedným z dlhodobých cieľov štátnej bytovej politiky je zefektívnenie financovania nájomného sektora. Jednou z možných ciest je aj vytváranie verejno-súkromných partnerstiev, ktoré však môžu byť realizované vo viacerých modeloch, od finančných k organizačným,“ načrtol Martin Kóňa, hovorca rezortu.
Nájomné bytovky stavajú predovšetkým obce a mestá a nájomné je regulované, teda omnoho nižšie, ako sa vyberá na trhu s nehnuteľnosťami. "Je potrebné vytvárať podmienky, aby sa do tejto výstavby mohli v širšej miere zapojiť aj neziskové organizácie, ktoré by zabezpečovali výstavbu nájomných bytov pri rešpektovaní princípov verejno-súkromného partnerstva. Pretože však ide o oblasť relatívne novú, je potrebné postupovať citlivo vzhľadom na verejnú službu, ktorá má byť následne poskytovaná,“ vraví Kóňa a dodáva, že optimálny model, ktorým by bolo možné zabezpečovať potreby rôznych príjmových skupín obyvateľstva, bude úlohou ministra dopravy a výstavby Jána Počiatka počas nadchádzajúcich mesiacov.
Riešením neziskovky?
Konkrétne predstavy, ako by sa s počtom nájomných bytov dalo pohnúť, rezortu ponúka Prvá stavebná sporiteľňa. "Investorom aj prevádzkovateľom nájomných bytov by bola nezisková organizácia, kde by mal podiel financujúci subjekt, súkromník aj samospráva. Takýto spoločný podnik by mal byť pod kontrolou verejnosti. Zisky, ktoré by vznikli z jeho činnosti, by zároveň musel investovať späť do verejných bytoviek. Neziskovka by prideľovala byty občanom, prednostne mladým rodinám a za každý prenajatý byt by dostávala päťpercentnú maržu z prenájmu,“ opisuje svoju predstavu Imrich Béreš, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne.
Podľa neho to takto funguje v susednom Rakúsku a ak by na výstavbu pristúpila aj naša krajina, ročne by pribudlo 5– až 10-tisíc nájomných bytov, do roku 2022 by sa ich počet dokonca zdvihol na 100-tisíc. Teraz má štát k dispozícii niečo vyše 8-tisíc nájomných bytov. Tie si postavili samosprávy, no keďže musia rok čo rok šetriť a dávať si pozor na zadlženosť, niektoré sa do výstavby nepustili od roku 1999.
Štát by platil časť nájmu
Developerom zase prekážalo, že ak chceli požiadať o úver od fondu s päťpercentnou sadzbou, museli dodržiavať podmienky o regulovanom nájomnom, alebo to, že nájomcom môže byť osoba s maximálnym príjmom vo výške trojnásobku životného minima. Keď by totiž chceli byť v zisku, museli by vyberať trhové nájomné. Rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájmom na približne 50 štvorcových metrov bytu je okolo dvesto eur mesačne.
"Aby bola výška nájomného prijateľná, štát si musí vybrať vhodnú formu podpory. Môže ísť o úľavy alebo o zvýhodnený úrok, či priamu dotáciu,“ naznačuje Béreš. Podľa neho by počas desiatich rokov bolo regulované nájomné doplnené príspevkom na nájomné zo štátnych zdrojov. "Konkrétne sa predpokladá, že štát by uhradil nájomcovi časť mesačného nájomného vo výške napríklad 100 eur na byt počas desiatich rokov. Pritom by poskytol jednorazovú dotáciu okolo 1¤600 eur na byt na výstavbu technickej vybavenosti. Nájomníci by si mohli byt po desiatich rokoch odkúpiť do osobného vlastníctva,“ hovorí Béreš.
Napríklad Stavoindustria Liptovský Mikuláš stojí za výstavbou niekoľkých projektov s nájomnými bytmi. Postavili bytovky nielen v Liptovskom Mikuláši, ale aj v Liptovskom Jáne či vo Vrbici. No problémom bolo to, že úvery pre právnické osoby sú úročené vyšším úrokom ako pre samosprávu a percentá navyše musia firmy automaticky premietnuť do nákladov, čo sa následne prejaví aj na nájomnom.
Úvery sú už výhodnejšie
Kóňa hovorí, že štát si takisto uvedomuje, že existuje niekoľko faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutia investorov pre investície do nájomného bývania, teda pôsobia na nich negatívne.
"Preto je pre nás výzva do budúceho obdobia upraviť legislatívne prostredie tak, aby tento segment našiel širšie uplatnenie pri poskytovaní nájomného bývania a odbremenil tak verejný sektor s vysokými nárokmi na zabezpečenie finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu,“ poznamenal s tým, že ako prvý krok pripravilo ministerstvo nový zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania, v ktorom vytvorilo možnosť aj pre právnické osoby získať zvýhodnený úver na obstaranie nájomných bytov.
Právnické osoby tak od 1. januára 2014 dostanú úver na výstavbu nájomného bytu s rovnakým úrokom vo výške 1 percenta ako obce a mestá.