Aj keď priemerne má ísť na celom Slovensku vodné a stočné hore o 1,2 percenta, napríklad v okolí Liptovského Mikuláša a na východnom Slovensku sa ceny vôbec nezmenia. Na západe krajiny bude zdraženie mierne, a to okolo jedného percenta. Naopak, v niektorých častiach severného Slovenska voda zdražie výraznejšie.
Podtatranské vodárne idú s cenou hore takmer o tri percentá a ceny Vodárenskej spoločnosti Ružomberok sa zvýšia o 3,6 percenta. Poplatok za odvedenie kubíka znečistenej vody od ružomberských domácností narastie o viac ako šesť percent a platby za dodávku vody sa zvyšujú o šesť desatín percenta. Výsledkom je, že štvorčlenná rodina v Ružomberku s mesačnou spotrebou dvanásť kubíkov si každý mesiac za vodné a stočné priplatí asi 0,9 eura a bude po novom platiť takmer 25 eur mesačne.
Celkové náklady na bývanie sa však napriek tomu nezvýšia. Na 7-percentnom zlacnení elektriny a miernom poklese cien plynu a tepla totiž bežná domácnosť mesačne ušetrí takmer štyri eurá.
Ceny stočného rastú pre investície. „Zvýšenie ceny za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou bolo schválené na základe preukázaného dokončenia kanalizácií a čistiarní odpadových vôd a ich zaradenia do prevádzky,“ argumentuje hovorca regulačného úradu Miroslav Lupták.
Po novoročnom zdražení vody budú mať najdrahšiu vodu na Slovensku zákazníci Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, ktorá ide s cenami hore o tri percentá. Tamojší vodári totiž na základe požiadaviek EÚ o odkanalizovaní obcí a miest s viac ako 2 000 obyvateľmi spustili viacero vodárenských zariadení, čo zvýšilo náklady na prevádzku. Záväzok o spustení kanalizácie je potrebné splniť do roku 2015.
Naopak, najnižšie ceny vodného a stočného budú mať ľudia v Turci. Kým Martinčanov vyjde vodné a stočné po novom na 2,03 eura za kubík, väčšina Stredoslovákov zaplatí takmer 2,7 eura.
Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti odsúhlasil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zvýšenie cien asi o sedem centov za kubík. Podľa hovorkyne podtatranských vodárov Boženy Dickej je za nárastom cien rast energetickej náročnosti i nákladov na prevádzkovanie a zabezpečenie kvalitných opráv sietí. "Podľa požiadaviek EÚ je potrebné dodržať stanovené kritériá pre vypúšťanie odpadových vôd a zabezpečenie kvality dodávanej pitnej vody, čo si tiež vyžaduje zvýšené náklady,” vysvetľuje Dická.
Viacero vodárenských spoločností pritom na svoje projekty budovania a nových sietí dostalo nemalé príspevky z európskej i slovenskej kasy. Napríklad Ružomberčania získali nenávratný príspevok vo výške asi 21,5 milióna eur, Stredoslovenská vodárenská spoločnosť približne 32,2 milióna eur a Bratislavská vodárenská spoločnosť získala takmer 30,3 milióna eur.
Podľa hovorcu regulačného úradu Luptáka prispievajú vodárenské spoločnosti na jednotlivé projekty budovania kanalizácie vlastnými prostriedkami vo výške 15 percent, ďalších 13 percent poskytuje formou dotácií štát a zvyšných 72 percent uhrádza Európska únia. Ľudia však podľa neho neplatia za budovanie vodovodov z daní aj cez faktúry za dodávku. „Do ceny za dodávku pitnej vody verejným vodovodom a do ceny za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou je možné započítať do roku 2010 len odpisy vodárenského majetku obstaraného z vlastných zdrojov a od roku 2011 iba ,regulačné odpisy' vo výške dvoch percent z nového zaradeného majetku, a to aj z dôvodu požiadavky návratnosti investície ako podmienky pri poskytovaní prostriedkov z fondov EÚ,“ vyčísľuje Lupták.
Takmer 3,5 centa si priplatia spolu za privedenie a odvedenie kubíka vody zákazníci bratislavských vodárov. „Najvýznamnejší vplyv na tento nárast mal vplyv faktora investičného rozvoja na objemovú jednotku, ktorý je prioritne určený na podporu investícií do vodárenského majetku používaného na výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody a na odvádzanie a čistenie odpadovej vody," argumentuje hovorca bratislavských vodárov Zenon Mikle a dodáva, že toto zvýšenie predstavuje priemerne pre trojčlennú rodinu ročný nárast nákladov na domácnosť asi o štyri eurá.
V súvislosti s novoročnou zmenou cien vysiela viacero vodárenských spoločností do terénu svojich zamestnancov, aby zistili stavy vodomerov. Podobnú stratégiu zvolili aj bratislavskí vodári. „Pre čo najpresnejší výpočet spotreby k 31. decembru 2013 budú poverení pracovníci vykonávať mimoriadne odpočty v mesiaci január 2014. Výpočet množstva k 31. 12. 2013 bude realizovaný na základe priemernej dennej spotreby medzi mimoriadnym odpočtom v januári 2014 a posledným odpočtom vodomeru v roku 2013,“ podčiarkuje Mikle.
Východoslovenské vodárne ceny nemenili z vlastnej iniciatívny s tým, že výnosy v súčasnosti pokrývajú náklady a cenu neplánujú meniť až do roku 2016.