Na obnovu bytoviek ide dodatočne 103 miliónov eur

Mladé páry, ktoré uvažujú o vlastnom bývaní, neraz zaskočí tvrdá realita v podobe zamietnutej hypotéky či drahšieho úveru v banke, ktorý si nemôžu dovoliť zo svojho vrecka. Možnosti, kde zobrať peniaze na vlastný byt, však nekončia len pri pôžičkách z finančných domov a stavebnom sporení. Jednu z nich predstavuje napríklad pomoc zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý sa podľa jeho generálnej riaditeľky Dany Pištovej snaží vychádzať v ústrety aj mladým rodinám s deťmi.

08.04.2015 12:00
Dana Pištová Foto: ,
Dodatočné eurofondy pôjdu na komplexnú obnovu bytových domov, nielen na zatepľovanie, ako to bolo v minulosti, hovorí šéfka Štátneho fondu rozvoja bývania Dana Pištová.
debata

Štát má niekoľko možností, ako podporovať rozvoj bývania. Ako pomáhajú eurofondy?
Z finančných prostriedkov EÚ je financovaný program JESSICA, ktorý bol pri implementácii v roku 2013 určený iba na zatepľovanie bytových budov. V súčasnosti je pripravená na čerpanie JESSICA 2, z ktorej by mal byť po schválení vládou rozpočet fondu navýšený o 103 miliónov eur.

V čom sa odlišuje nový program od programu JESSICA 1?
Z programu JESSICA 2 je možné financovať komplexnú obnovu bytových domov v mestských oblastiach, nielen zatepľovanie ako v prípade JESSICA 1. Na financovanie obnovy bytových domov v obciach, respektíve obnovu rodinných domov, poskytuje Štátny fond rozvoja bývania úvery z vlastných zdrojov za rovnakých podmienok ako z programu JESSICA.

Na aké druhy podpory sa tento rok zameriavate?
Primárne poskytujeme úvery pre vlastníkov bytov v bytových domoch, ktorí môžu z nášho fondu požiadať o úver na rekonštrukciu bytovej budovy. Obnova zahŕňa napríklad zateplenie, výmenu výťahov, výmenu rozvodov tepla či vybudovanie bezbariérového prístupu. V prípade obcí sa snažíme hlavne o podporu nájomného bývania, pričom úvery na výstavbu nájomných bytov poskytujeme aj súkromným developerom. V neposlednom rade poskytujeme úvery mladým manželom, ktorí zvažujú kúpu vlastného bytu

Narážate často na finančné možnosti?
Štátny fond rozvoja bývania má peniaze z troch zdrojov. Najvyšším zdrojom príjmov sú splátky úrokov a istín z úverov, ktoré sme poskytli v minulosti, čo predstavuje vlastné zdroje fondu vo výške viac ako 100 miliónov eur. Druhým významným zdrojom je štátny rozpočet, z ktorého fond od roku 2010 dostáva každoročne rovnakú sumu v hodnote 54,9 milióna eur.

Je záujem o podporu aj na obnovu rodinných domov?
Žiaľ, pri tomto účele evidujeme veľmi malý počet záujemcov i napriek tomu, že v tejto kategórii nie je obmedzený príjem žiadateľov. Vieme im poskytnúť skutočne výhodné úvery na zateplenie s úrokovou sadzbou 1,5 % na 20 rokov.

Nie je problém v podmienkach? Aké podmienky v žiadosti o úver musia splniť manželia, ktorí zvažujú kúpu vlastného bývania?
V zmysle zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania príjem žiadateľa nesmie presiahnuť štvornásobok životného minima na domácnosť. Naše úvery sú určené hlavne manželským párom, z ktorých ani jeden z dvojice by nemal mať viac ako 35 rokov. Podmienka veku nemusí byť splnená, ak majú žiadatelia dieťa do troch rokov. Jasne stanovené kritériá sú tiež v podobe nehnuteľnosti, ktorá nemôže byť staršia ako tri roky s maximálnou rozlohou 80 m·. Záujemca ju navyše musí kupovať priamo od stavebníka uvedeného v kolaudačnom rozhodnutí.

Akú sumu vie fond požičať pri kúpe bytu?
Poskytujeme úvery do 75 % obstarávacej ceny, čo predstavuje maximálne 55-tisíc eur s dvojpercentnou úrokovou sadzbou na obdobie 20 rokov.

Existuje možnosť predčasného splatenia úveru?
Fyzické osoby môžu úver splatiť v predstihu bez akéhokoľvek poplatku či sankcie. Iné je to v prípade obcí, ktoré sú zmluvou aj zákonom zaviazané dodržať nájomný charakter bytov na tridsať rokov.

Prečo ľudia dávajú prednosť bankám. Aké výhody ponúkate vy?
Na rozdiel od komerčných bánk žiadateľ o úver neplatí žiadne poplatky za poskytnutie úveru ani za vedenie úverového účtu. Výhodné úvery s jednopercentným úrokom až do 100 % obstarávacej ceny poskytujeme pre odchovancov z detských domovov. Môžeme im poskytnúť úver až do 60-tisíc eur, čo je o 5-tisíc eur viac ako pri manželoch.

Ale banky vám v súčasnosti konkurujú historicky najnižšou ponukou hypoték.
Štátny fond rozvoja bývania nemá v úmysle bankám konkurovať, ale poskytovať úvery tým, ktorí pôžičku v banke nedostanú. Väčšinou ide o žiadateľov, ktorí nespĺňajú podmienky z hľadiska príjmu. Úroková sadzba štátneho fondu sa neodvíja od základnej sadzby ECB a je jasne stanovená vyhláškou k zákonu o ŠFRB.

To, čo sa od fondu očakáva, je podpora nájomného bývania. Aké podmienky musia splniť obce?
Pri obciach financujeme výstavbu nájomných bytov spojením úveru a dotácie, ktorá sa môže vyšplhať až do výšky 70 %. Výška dotácie závisí od priemernej podlahovej plochy bytov a štandardu, v akom je byt vyhotovený. Štát má záujem financovať menšie byty s priemernou rozlohou do 60 m·. Výška nájomného sa odvíja od výšky úveru, o ktorý požiada daná obec.

Aké podmienky platia pre žiadateľa, keď si chce prenajať byt od obce?
Jeho príjem nesmie byť vyšší ako trojnásobok životného minima, čo predstavuje čistý príjem 594 eur, ak ide o domácnosť s jednou dospelou osobou. V prípade domácnosti s dvoma dospelými osobami nesmie jej čistý príjem prekročiť 1¤008 eur a príjem mladej rodiny s jedným dieťaťom by nemal byť vyšší ako 1¤280 eur. Obec môže byt prenajať žiadateľom s príjmom do štvornásobku životného minima, ak jeden z členov domácnosti zabezpečuje pre obec zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie alebo ochranu obyvateľov, prípadne ide o domácnosť osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom.

Rastie záujem o nájomné byty?
S pribúdajúcim počtom nájomných bytov rastie aj záujem obcí a miest o ich výstavbu. Je to jeden z mála projektov, pri ktorých môžu obyvatelia vidieť konkrétne hmatateľné výsledky práce svojich volených zástupcov. Len na porovnanie – v roku 2013 nám prišlo zo strany obcí 80 žiadostí, pričom v minulom roku ich počet vzrástol na 202. K tomu treba pripočítať 10 žiadostí od právnických osôb podnikateľov.

Do akej doby môže obec prenajímať byt?
Obec musí zachovať nájomný charakter bytov financovaných s podporou štátu minimálne 30 rokov. Po skončení lehoty je na jej vlastnom rozhodnutí, či ich predá, alebo bude prenajímať ďalej. Nájomná zmluva medzi obcou a nájomcom sa podpisuje štandardne na tri roky a po jej vypršaní sa môže znova obnoviť.

Koľko eur mesačne by si mal nájomca odložiť na bývanie?
Legislatíva určuje, že maximálna výška nájmu v bytoch so štátnou podporou je 5 % z obstarávacej ceny bytu ročne. Z uvedeného vyplýva, že maximálny nájom je 3,75 eura/m·, čo znamená, že za byt s rozlohou 60 m2 zaplatí nájomca mesačne maximálne 225 eur. Ale môže to byť aj menej, pretože minimálna výška nájmu závisí od výšky dotácie. Čím vyššia je dotácia, tým nižšie je nájomné

Od minulého roku poskytujete úvery aj podnikateľom. Ako to ide?
Súkromným developerom poskytujeme rovnako výhodné úvery ako v prípade úverov pre obce. Tieto úvery sú na 30 rokov s úrokovou sadzbou 1 percento, pričom financujeme obstarávaciu cenu až do výšky 80 %. Jej maximálna výška je 900 eur/m·. Zvyšných 20 % musí žiadateľ pokryť z vlastných nákladov alebo komerčným úverom z banky, pretože na dotáciu nemá nárok.

Ako sa líšia podmienky prenájmu, keď je byt vo vlastníctve developera?
Sú menej prísne ako v prípade obcí. Podnikatelia môžu byty prenajímať záujemcom s príjmom až do štvornásobku ich životného minima. Je to ústretový krok voči ľuďom, ktorí zarábajú viac.

Zvýšila sa snaha developerov o výstavbu nájomných bytov?
Minulý rok sme mali desať žiadostí, ale niektoré z nich sme museli bohužiaľ zamietnuť. Podnikateľ, ktorý chce od nás dostať úver, musí splniť aj podmienky z hľadiska schopnosti splácania úveru. Celkovo sme poskytli dva úvery, z toho jeden v Bratislave, kde je vysoký záujem o nájomné byty.

O aké projekty ide?
V Bratislave financujeme prestavbu ubytovne, v ktorej budú nájomné byty. Druhý úver sme poskytli na kúpu bytového domu vo Zvolene, kde vznikli nájomné byty prestavbou bývalého internátu. Obaja žiadatelia nám potvrdili, že už v tejto chvíli majú stopercentný záujem o prenajímané byty.

Dana Pištová (49)

vyštudovala Fakultu ekonomiky a riadenia výrobných odvetví na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V minulosti pracovala ako riaditeľka klastrovej pobočky v Československej obchodnej banke a ako vedúca oddelenia osobných účtov a účtov právnických osôb vo Všeobecnej úverovej banke. V súčasnosti je generálnou riaditeľkou Štátneho fondu rozvoja bývania.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Štátny fond rozvoja bývania #Dana Pištová