Priemerne cena plynu pre domácnosti klesne o 3,91 percenta, reálny pokles však bude závisieť od spotreby. Preto domácnosti v kategórii D1, ktoré na plyne len varia, ušetria ročne zhruba dve eurá. V domoch, kde plynom aj ohrievajú vodu, môže odberateľ za rok ušetriť zhruba 20 eur.
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) tvrdí, že mesačné preddavky meniť nebude. „Ľudia pocítia zníženie cien vo vyúčtovacej faktúre, ktorú dostávajú každý rok,“ konštatuje hovorca SPP Michal Holeš.
K rozhodnutiu ÚRSO sa pripojila aj vláda, ktorá ohlásila zavedenie tzv. vratiek z plynu. Výška vrátenej sumy z už zaplatených faktúr bude tiež závisieť od spotreby. Domácnosti tak dostanú naspäť od štátu šesť percent platieb za plyn, no všetky domácnosti pripojené k plynu dostanú na prelome rokov najmenej desať a najviac 165 eur. Celkovo sa tak podľa premiéra Roberta Fica cena plynu pre domácnosti zníži zhruba o 11 percent. Vratky vrátane dane z pridanej hodnoty pritom vyjdú štátny rozpočet na 47 miliónov eur.
Domácnosti s odbernými kategóriami D1, D2 a D3 dostanú od štátu vratky za plyn v hodnote šiestich percent ročných platieb. „Toto rozhodnutie nám predovšetkým umožňuje dobré hospodárenie matky SPP,“ tvrdí Fico.
„Rozhodnutie nemá nič spoločné s energetickým sektorom. Je to výhradne politický nástroj vlády,“ komentoval tento krok analytik zo spoločnosti Energy analytics Michal Hudec.
Vratky majú domácnosti dostať jednorazovo poštovou poukážkou. Budú v hodnote desať až 165 eur. Rodiny s tarifou D1 dostanú od štátu paušálnu vratku na úrovni desiatich eur. V ďalších dvoch tarifách s väčším odberom, v kategórii D2 a D3, bude výška vratky závisieť od ročnej spotreby plynu, a tá môže podľa premiéra Fica dosiahnuť od 14 eur do 165 eur.
Poukážku bude posielať pravdepodobne ministerstvo financií na prelome rokov 2015 a 2016. Vratky nedostanú iba odberatelia s tarifou D4, ktorých premiér označil za „vyhrievačov bazénov“. Štátny rozpočet budú vratky stáť 47 miliónov eur a ich zavedením vláda naplnila splnenie poslednej položky z tzv. prvého sociálneho balíčka.
Septembrové znižovanie cien plynu je v tomto roku už druhým zlacňovaním. V januári Úrad pre reguláciu sieťových odvetví domácnostiam znížil ceny plynu priemerne o 1,14 percenta. Jeho zástupcovia vtedy argumentovali, že mohli maximálne ceny stanoviť aj nižšie, ale konštatovali, že budú radšej opatrní pre nepredvídateľnú situáciu na Ukrajine.
Podľa šéfa ÚRSO Jozefa Holjenčíka je možné, že niektorí dodávatelia zníženie sadzby zohľadnia vo variabilných sadzbách okamžite. „Ale toto je vecou obchodných praktík každého dodávateľa,“ hovorí Holjenčík, ktorý pripomína, že je na každom dodávateľovi, nakoľko zníži cenu plynu. ÚRSO stanovuje len maximálne ceny zodpovedajúce výsledným cenám štátneho SPP a úrad pripomína, že meniť sa bude len variabilná sadzba platby. Celková fakturovaná cena za plyn je rozdelená na fixnú zložku a variabilnú zložku. Fixná zložka ceny plynu závisí od odberateľskej tarify a je rovnaká po celý rok, bez ohľadu na to, či domácnosť odoberá plyn, alebo nie. Variabilná zložka má stanovenú jednotkovú cenu a platí sa na základe odobratého množstva plynu. Ak plyn domácnosť neodoberá, tak z variabilnej zložky neplatí nič – napríklad počas dovolenky.
Analytici: pokles cien plynu je primeraný
Lacnejší plyn budú mať od septembra okrem domácností aj malé podniky. Pre ne cena za plyn klesne priemerne o 3,7 percenta. Dôvodom na znižovanie cien plynu má byť najmä pokles ceny komodity na trhoch, ktoré vstupujú do výslednej ceny plynu. Úrad pre reguláciu bral do úvahy údaje zo štyroch búrz.
„V tomto roku od januára do júna sa ceny plynu na komoditných trhoch pohybovali od 18,5 eura za MWh plynu do 25 eur za MWh plynu. Priemerná cena tak bola na úrovni 21 eur. V rovnakom období minulého roku bola priemerná cena vyššia o viac ako euro,“ skonštatoval Jozef Holjenčík.
Podľa Hudeca je presné zhodnotenie situácie náročné aj preto, že o niektorých zložkách vstupov do ceny vie iba samotný regulátor. Zmluva s Gazpromom je napríklad stále tajomstvom. „Je pritom otázne, či pri súčasnom nastavení cien plynu budú pokryté náklady,“ konštatuje Hudec. „Znižovanie ceny zo strany ÚRSO približne kopíruje vývoj na trhoch. Rezervy vidím možno iba pri poplatkoch za prepravu a distribúciu, ktoré by bolo dobré prehodnotiť,“ analyzuje situáciu Lenka Ferenčáková, šéfredaktorka portálu Energia.sk.
Poplatky za prepravu a distribúciu vstupujú do výslednej ceny plynu podľa šéfa Úradu pre reguláciu z päťdesiatich percent. Druhú polovicu tvorí cena komodity. Zo sedemdesiatich percent ju určuje kontrakt SPP s Gazpromom a z tridsiatich percent hodnota plynu na svetových trhoch.
V Maďarsku je cena plynu nižšia
Väčšie ako takmer 4-percentné zníženie cien plynu pritom predpokladala u nás napríklad Národná banka Slovenska, ktorá odhadovala zníženie o sedem percent.
Z údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vyplýva, že cena plynu pre domácnosti je na Slovensku vyššia ako v Maďarsku, ale nižšia ako v Rakúsku či v Česku. „U nás cena kopíruje možnosti našich dodávateľov a platnú legislatívu a ceny plynu na trhu. Je spočítaná presne podľa jasne stanovených vzorcov,“ tvrdí Holjenčík.
Je pritom možné, že Maďarsku sa podarilo vyrokovať výhodnejšie podmienky pri kúpe plynu. Premiér krajiny južných susedov Viktor Orbán sa ešte v zime pochválil sumou 260 dolárov za tisíc kubických metrov plynu. Podľa šéfa úradu sú jednotlivé segmenty vstupujúce do výslednej ceny plynu v každej krajine iné. „V Maďarsku kopírujú ich technologické možnosti aj ich štruktúru trhu,“ dodáva Holjenčík.
Cena plynu na trhoch klesá pravdepodobne aj pre nižší dopyt zo strany európskych zákazníkov. Napríklad ruské ministerstvo hospodárstva očakáva, že tento rok klesne produkcia plynu na historické minimum 414 miliárd kubických metrov. Za poklesom má byť okrem slabšieho dopytu aj pokles investícií.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví preto nevylučuje, že v blízkom čase môže dôjsť aj ešte k ďalšiemu zníženiu. „Keď vyrokuje SPP výraznejšiu zľavu, premietne sa to do ďalšieho zníženia,“ povedal Holjenčík.