O tom, či pre vás ako vlastníka bytu prenajímateľa bude nájomná zmluva výhodná, rozhoduje aj skutočnosť, či je uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, alebo podľa zákona o krátkodobom prenájme bytu. Ak sa uzatvára zmluva na dobu určitú, nesmie v nej chýbať dátum začatia a dátum skončenia nájmu. Zmluva uzatvorená na neurčitú dobu musí obsahovať dátum začatia nájmu. V prípade zmluvy na neurčitú dobu je potrebné vopred dohodnúť dĺžku výpovednej lehoty. Ak tento údaj bude chýbať, môže nastať situácia, že prenajímateľ vysťahuje nájomcu z dňa na deň.
V takomto prípade je určite výhodnejšia zmluva o krátkodobom nájme bytu. Podľa tohto zákona totiž možno zmluvu uzatvoriť len na určitú dobu, najdlhšie na dva roky, a za rovnakých podmienok predĺžiť na ďalšie dva roky, a to najviac dvakrát. Nájomný vzťah môže teda trvať najviac šesť rokov, po uplynutí tejto doby však môžu zmluvné strany uzavrieť novú zmluvu. Jednou z povinných obsahových náležitostí zmluvy o krátkodobom nájme bytu je aj formulácia, že zmluva sa spravuje týmto zákonom, aby sa tak predišlo pochybnostiam zmluvných strán o tom, ktorým právnym režimom sa konkrétna zmluva spravuje.
Ak sa rozhodnete uzavrieť nájomnú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, musíte rátať s tým, že výpovedná lehota z nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka je najmenej trojmesačná a za určitých okolností môže byť predĺžená o ochrannú dobu ďalších šesť mesiacov. Zákon o krátkodobom prenájme zavádza minimálnu výpovednú lehotu jeden mesiac, v prípade presne zákonom definovaných výpovedných dôvodov dokonca len pätnásť dní.
Výpovedné lehoty podľa zákona o krátkodobom prenájme začínajú plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia výpovede, zatiaľ čo výpovedné lehoty podľa Občianskeho zákonníka začínajú plynúť až prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci doručenia výpovede. V prípade ukončenia krátkodobého nájmu bytu podľa tohto zákona nevzniká povinnosť prenajímateľa poskytovať nájomcovi bytové náhrady. Občiansky zákonník túto povinnosť vo viacerých prípadoch ukladá.
Pozor si treba dať aj na znenie zmluvy. Pri každej zmluve platí, že čím podrobnejšie je špecifikovaný predmet zmluvy, tým vyššiu mieru právnej istoty v platnosť zmluvy máme. Vhodné je teda uviesť v predmete zmluvy všetky informácie, ktoré obsahuje list vlastníctva. Vzory zmlúv by mali slúžiť len ako návod, oplatí sa zmluvu konzultovať s odborníkom. Nájomca ani prenajímateľ nemusia vedieť, že konkrétny druh zmluvného vzťahu môže byť upravený v rôznych osobitných predpisoch, čím podstupujú riziko, že obsah zmluvy bude v rozpore s právnymi normami, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy.
Viac o prenájme nehnuteľností sa dozviete v relácii Ide o právo, ktorú nájdete na webovej stránke denníka Pravda a v ktorej na otázky odpovedala Katarína Kasalová, senior advokátka z advokátskej kancelárie MPH.