Jean-Louis vystupuje z metra a takmer beží, oči uprené na hodinky. „Sľúbil som dcére, že jej dnes popoludní postrážim trinásťmesačnú Manon, aby si mohla zájsť s priateľkou na kávu,“ vysvetľuje. „Manon u nás má tiež budúcu sobotu spať, pretože dcéra a zať sú pozvaní na večierok. Niekedy sa stáva, že mi zavolajú na poslednú chvíľu,“ hovorí.
Flexibilita Jeana-Louisa je umožnená tým, že býva s manželkou blízko mladých. Podľa klinickej psychologičky Béatrice Copperovej-Royerovej je zapojenie novej generácie dedov do starostlivosti o vnúčatá predovšetkým plodom globálneho vývoja spôsobu života. „Predtým bola rodina viac homogénna. Dnes päťdesiatnici alebo šesťdesiatnici ešte pracujú, alebo sú v dôchodku, ale zostávajú aktívni. Úlohy nie sú presne vymedzené,“ vysvetľuje.
Nová generácia starých otcov už nie je patriarchálna
„Deduškovia, ktorí si žiadajú ženy, ktoré stále viac pracujú, sa viac priblížili svojim vnukom. Demografický faktor je tiež dôležitý: dnes žijeme dlhšie a máme viac fyzických síl. Zmenilo sa tiež postavenie mužov. Sú nabádaní, aby neboli takí autoritárski a viac vyjadrovali svoje city,“ uvádza sociologička a expertka na vzťahy medzi generáciami Claudine Attiasová-Donfutová.
Nová generácia starých otcov už nie je patriarchálna. Zmenu inšpirovali ich vlastné deti. Keď sa z páru stane rodina, dedovia neváhajú a podieľajú sa na chode domácnosti. Tridsaťročný Paul ešte spomína, ako sa jeho otec čudoval, keď menil svojmu synčekovi plienky. „Videl som mu na očiach, že si myslí, že je na mojej žene, aby odišla od stola a plienky vymenila. Zo zdvorilosti však nič nepovedal,“ uvádza. „Patriarcha si nakoniec uvedomil, že keď sa starám o svoje dieťa, nerobí ma to slabým, mužom kastrovaným vlastnou ženou,“ dodáva.
Nová generácia dedov sa pozvoľna zbavuje predstáv, že city nie sú pre mužov. Na svojho otca a dedka Jean-Louis spomína ako na „chladných mužov“. „Nikdy by neboli pristúpili na to, aby sa so mnou hrali. Tým, že som taký blízky Manon, si svojím spôsobom hojí rany z detstva. Vytváram intímny a silný vzťah, ktorý mi ako dieťaťu chýbal,“ hovorí Jean-Louis.
Deti svojich deduškov milujú
„Táto generácia sa necíti byť menej mužmi, ak sa stará o svoje vnúčatá. Niektorí dedkovia sú svojim vnukom dokonca bližšie ako svojim deťom,“ hovorí Béatrice Copperová-Royerová. „Vo svojej dobe som bol moderným otcom. Ale bol som príliš pohltený svojou prácou. Trávil som s dcérou málo času. Dnes tým, že sa starám o Manon, naprávam svoje chyby,“ hovorí Jean-Louis.
„Deti často svojich deduškov naozaj milujú. Predstavujú pre nich spoločnosť, vonkajší svet. Babička je intímnou postavou, aj keď nerobí zaváraniny,“ tvrdí Claudine Attiasová-Donfutová. „Mať vnúčatá, to znamená urobiť skúsenosť v prekvapivom citovom vzťahu. Deduškovia nečakajú, že to bude také silné. Je to predovšetkým vyvolané akousi náhlou bezstarostnosťou. Dedovia sa zbavili starostí so vzdelávaním, oveľa menej sa znepokojujú. S vnúčatami sa im dostáva veľa lásky,“ hovorí Béatrice Copperová-Royerová.