Chcete sa cítiť lepšie? Skúste cvičiť

Tak ako sa niekedy hovorievalo učiť sa, učiť sa, učiť sa, dnes platí cvičiť, cvičiť, cvičiť. Pravidelný pohyb má vynikajúce účinky na organizmus v každom veku, a tvrdenie, že penzisti by sa mali šetriť, neplatí. Cvičenie predlžuje život, lieči niektoré choroby, a v neposlednom rade pomáha aj psychickej pohode.

07.09.2018 06:00
cvik Foto:
Juraj Jaroš so svojou klientkou.
debata
Sú seniori, ktorí dokážu svojimi výkonmi predbehnúť aj generáciu v najlepšom veku. Napríklad taliansky horolezec Reinhold Messner sa vo svojej 60 vydal na peší prechod mongolskej púšte Gobi, 80-ročný chorvátsky lyžiarsky tréner Ante Kostelič zasa dodnes brázdi zjazdárske svahy.

Slovenskí penzisti podľa skúseného fitnestrénera Juraja Jaroša nie sú na tom čo sa týka pohybu celkom zle, aj keď do extrémnych výkonov sa zväčša nepúšťajú. „Oproti dnešnej mládeži, ktorá sa hýbe dosť málo, je u seniorov pohyb akosi viac zakorenený, zrejme ešte z mladosti, kedy bola telesná výchova v škole výraznejšou súčasťou vyučovacieho procesu,“ hovorí.

Penzisti však stále nevyužívajú možnosti, ktoré im šport pre zlepšenie života dáva. Napríklad pri bolestiach kĺbov či chrbtice viacerí radšej siahnu po liekoch, než by sa pokúsili vyliečiť pravidelným cvičením. „Pri systematických tréningoch sa dajú tieto problémy veľmi dobre zredukovať aj bez liekov,“ pripomína Juraj Jaroš. Zo svojej 15-ročnej trénerskej praxe má poznatky, že pri pravidelnom tréningu zameranom na rehabilitačné a balančné cvičenia sa môže zlepšiť pohyblivosť o pätinu až tretinu.

Menej liekov, viac sily

„Áno, odkedy cvičím, cítim sa lepšie, vysadila som asi štvrtinu liekov,“ potvrdzuje jeho slová pani Darina, ktorá začala s pravidelným cvičením pred poldruha rokom. Do posilňovne chodieva dvakrát do týždňa s cieľom zredukovať váhu a uľahčiť boľavému pohybovému aparátu. „Predtým som ledva vydržala stáť pri sporáku, teraz si to už ani neuvedomujem,“ teší sa z pokrokov a v cvičení mieni pokračovať.

O niečo ďalej je sedemdesiatnička Mária, ktorá pravidelne cvičí už tri roky a konštatuje, že dnes je v lepšej kondícii než bola pred desiatimi rokmi. „Zvládnem beh, dlhé túry, pri ktorých by som sa predtým zadýchala, alebo by ma po nich určite boleli nohy. Teraz som tak akurát príjemne unavená.“

Vo všeobecnosti sa seniorom odporúča vyhýbať sa aktivitám, ktoré náhle a výrazne zaťažia svaly, vyžadujú prudké štarty a rýchle zmeny smeru, ako napríklad loptové hry či šprinty. Rovnako by si mali starší ľudia dávať pozor na extrémne výšky a tlaky, čo býva pri potápaní, horolezectve či vzpieraní.

„Každý by sa mal vedieť sebakriticky ohodnotiť, na čo v skutočnosti má a kde sú jeho fyziologicko-anatomické možnosti,“ pripomína tréner. Myslí si však, že pri správnej životospráve a rozumných nárokoch môžu aj penzisti robiť akýkoľvek šport.

Na veku nezáleží

Navyše, treba rozlišovať medzi tým, či chce niekto športovať alebo trénovať. „V tom je zásadný rozdiel,“ zdôrazňuje Juraj Jaroš. Sám sa cvičeniu venuje už 25 rokov, trénerstvu 15, a dnes už osem rokov vedie fitnescentrum Alex v Levoči.

Základné rady

  • Každý deň sa snažte aspoň 30 minút prechádzať
  • Ak chcete zlepšiť svoj zdravotný či duševný stav cvičením, robte tak minimálne dvakrát týždenne
  • Najlepšie pod dozorom odborníka, ktorý plán prispôsobí vašim požiadavkám a momentálnemu stavu
  • Dbajte na prísun tekutín
  • Nebojte sa bolesti, pri niektorých cvikoch je normálnym sprievodným javom, ak máte pochybnosti, konzultuje ich s trénerom

Penzistom odporúča každodenný pohyb, minimálne polhodinovú prechádzku. „Tréning v rámci voľnočasových aktivít by mali zaradiť aspoň 2–3-krát do týždňa,“ dodáva.

Na veku nezáleží, tréningový plán sa vždy dá prispôsobiť každému individuálne. Najstaršia jeho zverenkyňa má dnes 73 rokov. „Na základe vstupných informácií a diagnostickej analýzy beriem do úvahy predovšetkým ich zdravotný stav, pohybové obmedzenia, operácie a zlomeniny z minulosti, množstvo svalovej hmoty, telesného tuku a minerálov v kostiach,“ približuje svoje pracovné metódy.

Dôležitá rozcvička

Pripomína, že na začiatku každého tréningu je pre seniorov veľmi dôležité rozcvičenie kĺbov a následne zahriatie svalov. „Po samotnom tréningu je to zasa statický strečing,“ dodáva Juraj Jaroš. Počas cvičenia je dôležitý príjem tekutín, lebo u seniorov rýchlo dochádza k dehydratácii organizmu.

Najčastejšie problémy, s ktorými dôchodcovia prichádzajú do fitnescentra sú znížená pohyblivosť, obezita, srdcovo-cievne ťažkosti, ale aj potreba napraviť si náladu, vyhnúť sa depresii. A akí sú penzisti zverenci? Juraj Jaroš nešetrí chválou. „Vo väčšine prípadov sú oproti mladším zodpovednejší, či už dodržiavaním dochádzky na tréningy, aj životosprávou. Nestretávam sa ani veľmi s lenivosťou, klienti si musia uvedomiť, že to robia pre seba a nie pre trénera.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zdravie #životný štýl #aktívna penzia