„Dobrý zdravotný stav nie je v penzijnom veku obyvateľov Slovenska bežný. V rámci EÚ máme najnižší počet rokov zdravého života, ten sa štatisticky končí už pred šesťdesiatkou,“ pripomína sociologička SAV Zuzana Kusá. Podľa sledovania Štatistického úradu domácnosti penzistov vynakladajú na svoje zdravie dvojnásobok toho, čo domácnosti ekonomicky aktívnych.
Ani v druhom ukazovateli plnohodnotného života, v príjme, to zatiaľ nevyzerá príliš dobre. Priemerný dôchodok je dnes okolo 440 eur, ľudia však neraz dostávajú len tri stovky mesačne. „Celý život sme s manželkou pracovali, a teraz z dôchodku ledva vyžijeme. A to ani nežijeme vo veľkomeste… Hanba to je,“ hnevá sa pán Ivan z východu Slovenska, ktorý si neželá zverejniť celé meno. „Vždy, keď sa idú zvýšiť dôchodky, je okolo toho veľké haló, no v skutočnosti dostaneme pár drobných.“
Jeho manželka má astmu, takže značná časť jej penzie ide na lieky. Niečo si dopestujú v záhradke, no keby mali ešte kupovať ovocie a zeleninu, nezostalo by im nič. „Nehovoriac o nejakom cestovaní. Dobre síce, že máme vlaky zadarmo, ale na nejaké dovolenky to aj tak nestačí,“ dodáva. Podľa štatistických analýz pocit šťastia veľmi významne súvisí so zdravotným stavom a s príjmom. „Opakovane sa potvrdzuje, že nízky príjem a zlý zdravotný stav sú silnými prekážkami spokojnosti so životom, pocitu jeho plnohodnotnosti,“ vysvetľuje Zuzana Kusá.
Na časy, keď si budú slovenskí penzisti cestovať po svete ako ich západní kolegovia, ešte treba pár desaťročí počkať. Dnes podľa prieskumu Eurostatu si 70 percent osamelo žijúcich Slovákov nad 65 rokov nemôže dovoliť týždennú dovolenku. Na porovnanie, v Nemecku je ich dvadsať percent. „O tom, ako by situácia u nás vyzerala, ak by toto príjmové obmedzenie padlo, môžeme len špekulovať,“ mieni Zuzana Kusá. „V minulosti ľudí viazali k miestu bydliska sezónne a poľnohospodárske práce. Čas zberania úrody a zodpovednosti s tým spojené nedovolili väčšine odísť mimo bydliska. Cez dovolenky zavárali uhorky, ovocie, muži dovolenkovali „na malte“, teda svojpomocne stavali, prestavovali príbytky. Niektorí dokonca cestovali za brigádnickými zárobkami v cukrovaroch a podobne,“ dodáva.
Cestovať po svete? Radšej kúpele
Predsedníčka Jednoty dôchodcov Slovenska v Nitrianskom kraji Anna Oťapková potvrdzuje, že trend sa dnes príliš nezmenil. „Naša organizácia usporadúva viaceré výlety, no ľudia netúžia chodiť na veľké dovolenky. Uprednostnia radšej jednodňové akcie, výlety na hrad a podobne. Ak už chcú ísť niekam na dlhšie, tak na týždeň do kúpeľov, na wellness pobyty. To ich vyjde okolo 135–166 eur so všetkým vrátane procedúr.“
Väčšina slovenských seniorov nemá na trávenie svojho času veľké nároky. „Boli sme vychovaní ku skromnosti a málo nám stačí na to, aby sme si vedeli povedať – mám sa dobre,“ hovorí Anna Oťapková. Zdôrazňuje, že ľuďom ide predovšetkým o dôstojné dožitie, aby neboli zatvorení medzi štyrmi stenami, izolovaní. „Poteší akékoľvek uznanie od okolia, napríklad už len kytica kvetov pri okrúhlom výročí, prípadne ocenenie za nejaké životné zásluhy, zápis do pamätnej knihy. Ak skrátka vidia, že ich spoločnosť neodstrkuje,“ dodáva.
Rozdiely budú výraznejšie
Vo vlaňajšom výskume európskych hodnôt EVS 2017 odpovedalo takmer 75 percent ľudí nad 65 rokov, že sa cítia „celkom šťastní“. „Veľmi šťastná“ sa však cítila ani nie desatina tejto vekovej skupiny. „To je sotva polovica celoštátneho priemeru,“ dopĺňa Zuzana Kusá.
S dobou sa postupne menia aj zvyky penzistov. Podľa sociologičky môžeme v budúcnosti očakávať výrazný rast rozdielov v životnej úrovni. Vďaka zásluhovému dôchodkovému systému tu bude skupina penzistov s vysokými dôchodkami i úsporami (dividendy, rôzne výnosy, podiely na vlastníctve firiem) a, naopak, ľudia s minimálnymi príjmami, ktorí pre nízky počet odpracovaných rokov nezískajú ani minimálnu penziu, zostanú odkázaní na sociálne dávky.
Čo je však potešujúce, lepší by mal byť zdravotný stav seniorov. „Predlžuje sa priemerný vek dožitia a aj roky života v zdraví, takže sa dá očakávať, že o desať rokov budú noví penzisti v lepšej zdravotnej kondícii. Bariéra zlého zdravia nebude tak obmedzovať ich životné voľby,“ uzatvára Zuzana Kusá.