Nosil by ma na rukách, ale radšej budem sama

Začali sa stretávať, dokonca aj dospelí synovia zobrali fakt, že si našla priateľa, bez problémov. Ľudia v dedine síce klebetili, ale jej na tom nezáležalo. „Púšťala som to jedným uchom dnu, druhým von. Je to môj život, nie ich..“

Aj keď všetko sprvu vyzeralo fajn, Ivan Máriu často navštevoval, dokonca hovoril o spoločnom bývaní, vzťah zhruba po roku skončil.

„Bol dobrý, na rukách by ma bol nosil, no nahromadilo sa tam toho viac. Nemala som záujem o spoločné bývanie, chcela som si zachovať svoju slobodu. Navyše začal byť príliš žiarlivý. Nezdvihla som mu telefón, keď som bola napríklad vo vani, a už ma podozrieval, kde som asi bola. No a navyše mi ťažko ochorel vnuk, tak som si to chtiac nechtiac vyčítala, že je to trest za to, že som bola neverná manželovi, hoci mŕtvemu…“

Aj keď vraví, že počas vzťahu na mienku okolia nedbala, predsa len sa s ním nechcela ukazovať všade. Napríklad keď ležala v nemocnici, odmietala jeho návštevy. „Doktori i sestričky ma tam už poznali, nebola som tam prvýkrát a bolo mi naozaj hlúpe, keby videli, že tam za mnou prišiel nejaký môj priateľ…“

Od rozchodu nový vzťah nehľadá. „Určite už nikoho nechcem. Cítim sa voľná, robím si čo chcem, kedy chcem, osamelá sa necítim. Aj keď, samozrejme, nikdy nehovor nikdy…“