„Snažili sme sa ho obnoviť v takom duchu, ako bol naprojektovaný v čase vojny, to znamená využívali sme prírodné materiály a hlavne vychádzali z dobových nákresov a náčrtov, ktoré sa zachovali. Na ploche cintorína boli najprv osadené alebo vybudované chodníky, zvýraznené hrobové miesta a následne sa pristúpilo k stavbe centrálneho pamätníka, oplotenia a osadeniu krížov,“ uviedol predseda klubu Martin Drobňák.
Obnova cintorína trvala od roku 2010 a podieľalo sa na nej viac ako 200 dobrovoľníkov zo Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a Rumunska.
Podľa Drobňáka náklady na obnovu cintorína je ťažké vyčísliť. „Hovoríme o desiatkach tisíc eur, ktoré boli preinvestované. Obnova bola realizovaná dobrovoľnícky, toznamená 99 percent rozpočtu bolo použitých na materiál. Čo sa týka náročnostiprác, tak tie sa komplikovali, keďže cintorín sa nachádza nad obcou v pomerne ťažkom teréne. Takže všetky práce, dovoz materiálu a podobne, boli náročné.“
Z 8662 pochovaných vojakov sú známe mená len jedenástich. „V súčasnosti prebieha výskum, ktorého cieľom je zistiť mená vojakov, ktorí padli v okolí obce aj v okolitých lokalitách a sú pravdepodobne pochovaní na tomto cintoríne,“ povedal Drobňák.
Obnovu cintorína podporilo viacero organizácií vrátane obce Veľkrop. „V prvej fáze napríklad ministerstvo vnútra, ale aj množstvo firemných nadácií. Veľkým sponzorom celej tejto obnovy bol rakúsky Čierny kríž, bez ktorého pomoci by obnova nebola realizovaná. Na obnovu prispelo aj Veľvyslanectvo Ruskej federácie,“ doplnil Drobňák. „V súčasnosti prebieha zápis cintorína do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Našou snahou je prihlásiť toto pietne miesto do nominačného procesu na Európske kultúrne dedičstvo, keďže sú tu pochovaní vojaci z viacerých krajín. Rovnako aj obnova tohto pietneho miesta bola cezhraničná,“ vysvetlil Drobňák.
Za účasti zástupcov jednotlivých cirkví cintorín posvätil pravoslávny prešovský arcibiskup a metropolita Rastislav. Súčasťou pietnej spomienky bolo i vysadenie dvoch dubov domácimi i zahraničnými hosťami, ktorí sa pričinili o obnovu cintorína.
„Som veľmi rád, že sa to podarilo úspešne ukončiť. Toto pietne miesto je najväčším vojnovým cintorínom na Slovensku a jeden z najväčších vo východnej Európe z I. svetovej vojny. Do budúcna je pre obec veľký záväzok udržať ho tak, ako má vyzerať, alebo ako by sme chceli, aby vyzeral. V minulosti sa často hovorilo, že bol dlhé roky zanedbávaný. Čo som zistil, tak niekedy v rokoch 1984 až 1985 sa tu robilo nové oplotenie, čiže štát vnímal, že je tu a prispel, aby sa tu niečo urobilo,“ dodal starosta obce Veľkrop Marián Prokopič.