Pes - liek na osamelosť starších ľudí

Pes v seniorovi vyvoláva pocit užitočnosti a dôležitosti, že sa má o koho starať. Zmierňuje tiež osamelosť starého človeka, a to tým, že je takmer neustále v blízkosti svojho pána, a rovnako tým, že počas prechádzok vonku psíčkari ľahšie nadviažu nové spoločenské kontakty.

Čo sa týka fyzickej stránky, psík núti človeka k aktivite – minimálne na pravidelné venčenie, ale zväčša aj na dlhé prechádzky. Navyše pes musí ísť von v každom počasí, takže ľudia si každodennou chôdzou v teple či chlade posilňujú ešte aj imunitu. Psa pre osamelého seniora rozhodne odporúča aj kynologička Drahomíra Fridrichová.

„Pokiaľ sa o psíka dokáže ten človek postarať, alebo mu má kto s ním pomôcť, tak určite áno. Psík je ten najlepší spoločník v starobe,” hovorí.

Seniorom odborníci odporúčajú skôr staršieho psíka, ktorý je dobre vycvičený a nemá zlozvyky z minulosti. Spravidla už má hygienické návyky, čo v porovnaní so šteniatkom značná výhoda.

Pri výbere plemena treba mať na pamäti, že čím väčší pes, tým viac opatery aj pohybu vyžaduje. Je aj finančne náročnejší, pretože potrebuje viac a drahšieho jedla. Hoci starostlivosť o psa pomáha v každej oblasti a seniori si to môžu dovoliť, pretože majú na to aj čas, neznamená to, že si psíka aj všetci zadovážia.

Niektorým sa jednoducho nechce o niekoho starať, iní sa boja ďalšieho smútku. „Bývam síce sama v jednoizbovom byte, psa by som aj uvítala. Pochovala som však muža a nedávno dcéra musela dať utratiť svoju chorú dogu. Bola ako člen rodiny, všetkým nám za ňou bolo veľmi smutno, a veru to nechcem zažiť ešte raz…,“ hovorí napríklad 75-ročná pani Margita.

Iní sa zasa obávajú, čo sa so psíkom stane, keby sa im niečo stalo, a museli by ísť do nemocnice či do nejakého zariadenia pre seniorov. „Áno, toto je problém. Vhodné je zaistiť psovi budúcnosť skôr, ako k ničomu takému príde, napríklad sa vopred dohodnúť s príbuznými alebo priateľmi,” vidí riešenie Drahomíra Fridrichová.

Osobitnou kategóriou starých ľudí sú takí, ktorí žijú na vidieku a psa mávajú viacmenej za súčasť domáceho hospodárstva. Priviazaný k búde alebo pobehujúci po dvore je pre nich predovšetkým zvieraťom na stráženie, nemajú k nemu vytvorené osobitné citové puto. V takom prípade však ani oni nedokážu užívať výhody, ktoré im spolužitie so psíkom môže poskytnúť.