Ženy si zvyknú ľahšie než muži

Sťahovanie, strata koreňov býva stres pre všetkých ľudí, je to aj jeden z problémov, ktorým musia seniori po nástupe do zariadenia čeliť. Ich príbuzní zasa môžu pociťovať výčitky, že svojho odkázaného rodiča odkladajú na posledné mesiace do ústavu.

23.10.2018 06:00
dochodca, opatera, senior, starostlivosť Foto:
Nástup do ústavu prináša niekedy úľavu pre obe strany - seniorov aj ich príbuzných.
debata
Aj keď to navonok vyzerá ako smutný začarovaný kruh, podľa riaditeľky zariadenia pre seniorov Hestia Milady Dobrotkovej neraz celý proces prináša úľavu všetkým stranám.

„Doma sú títo seniori väčšinou osamelí. Ich deti zasa vyhorené, strápené finančnými problémami, starosťou o chorých rodičov, k tomu ešte o vlastné deti… Zväčša sú nervózni a táto nervozita sa na seniorov veľmi prenáša a zraňuje ich. V zariadeniach sociálnych služieb sa toto napätie zväčša zníži. Seniori sa tu cítia ako klienti, nie ako nevládni ľudia,“ opisuje.

Blízkosť ľudí v rovnakom veku a s podobnými zdravotnými ťažkosťami ich navyše často aspoň trocha psychicky vzpruží. Pomáha im tiež vedomie, že prestali byť na príťaž rodine, že ich napríklad kŕmi, prebaľuje či umýva niekto iný, kto to má v náplni práce, nie ich dieťa, nevesta či vnučka.

Nie vždy to však ide takto idylicky. Okrem nového prostredia si musia všetci seniori po nástupe do domova zvyknúť i na stratu súkromia. Len minimum seniorov má výsadu samostatnej izby, zväčša sa teda musia prispôsobovať spolubývajúcemu (niekedy aj dvom) a ešte aj ich rodinným príslušníkom, ktorí prídu na návštevy.

Hoci sa to zdá ako návrat do internátnych čias, v niektorí ľudia spoločnosť vítajú, a ak si nájdu niekoho, s kým si rozumejú, v spoločnej izbe sú niekedy radšej ako samostatnej. „Mnohí potrebujú aspoň počuť, že na druhej posteli niekto dýcha, osamelosť je veľmi zlá. Takže pre väčšinu klientov je optimálne bývať v izbe s niekým kto sa stáva kamarátom v tomto období života,“ hovorí Milada Dobrotková.

Vážnejší a niekedy neriešiteľný problém je strata osobnej intimity u ťažko chorých ľudí, odkázaných na kŕmenie či plienky. „Ak si klient svoju situáciu plne uvedomuje na nedokáže sa s týmto stavom stotožniť, prichádza k adaptačnému zlyhaniu. To treba riešiť dokonca až zmenou prostredia, teda presťahovaním do iného zariadenia. Niekedy nepomôže nič a klient upadá do hlbokej depresie, v ktorej svoj stav považuje za bezvýchodiskový. Takíto ľudia rýchlo zomierajú,“ približuje riaditeľka dlhoročné skúsenosti.

Ženy podľa nej znášajú stav lepšie ako muži. Vyplýva to zrejme z ich životných rolí. Muži, ktorí sa vnímali ako tí, ktorí sa prioritne starajú o rodinu a živobytie, sa nedokážu zmieriť s tým, že sú zrazu tí nevládni. Ženy naopak, majú skúsenosti so starostlivosťou o iných, deti, vnúčatá, vlastných rodičov, tak svoj stav berú ako prirodzený, že ide o činnosti, ktoré kedysi vykonávali ony.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #seniori #domovy sociálnych služieb #odkázanosť #pomoc seniorom