Na škodu mladších, že nie vždy dokážu seniorov pochopiť a ich rady prijať. Nie nadarmo sa asi vraví, že k určitému poznaniu človek prichádza až vekom. Tu je päť najmúdrejších viet.
Tak je, tak musí byť, čo už…
Niektoré veci nezmeníte, či sa vám to páči alebo nie. Rozčuľovať sa či zúfať nad niečím negatívnym je pre väčšinu takmer automatická reakcia, v skutočnosti je to však zbytočná strata energie. Aj keď sa postoj ľudí, ktorí realitu prijmú s ľahkým prikývnutím, bez týchto sprievodných prejavov, môže zdať ako ľahostajnosť či apatia, často je to jediné, čo sa v danej chvíli dá spraviť.
Počkaj, nejako bude
Väčšina z nás potrebuje problém či nejakú záležitosť vyriešiť hneď a zaraz. Len ešte presne nevie, ako. Čo teda robiť? Počkať si. Ak neviete, čo robiť, nerobte nič, cesta sa sama časom ukáže. Ak nejde o život, stále platí, že ráno je múdrejšie večera, čo ako naliehavý problém sa na prvý pohľad zdá. Starí ľudia o tom vedia svoje.
On to myslel dobre…
Každý sa snaží robiť veci s dobrým úmyslom, len my ho niekedy nevidíme. A v uponáhľanej dobe ani nemáme čas ho hľadať. Ak sa nám konanie niekoho nepáči, najjednoduchšia cesta je ho odsúdiť. Starší ľudia však častejšie myslia na to, že nič nemusí byť naozaj také, ako sa na prvý pohľad zdá. A hoci ich mladší niekedy obviňujú zo zbytočnej ľútostivosti, skrýva sa za tým obyčajná ľudskosť a pochopenie slabosti druhých.
A o čo vlastne ide?
V dnešnom pretechnizovanom svete, kde sa už takmer každý na niečo špecializuje a každý sa snaží uľahčiť si všetko najnovšími vynálezmi, sa zdravý sedliacky rozum stráca. Práve nedostatok vedomostí a možno i záujmu o moderné výdobytky umožňuje starším ľuďom mať nad vecami nadhľad, a rozoznať podstatné od nepodstatného.