Vianoce v 30-tych rokoch: Nemávali sme ani stromček, nieto ešte darčeky

Radosť, že sú Vianoce – asi to jediné mali dnešní seniori v detskom veku spoločné so súčasnými deťmi. O Vianociach s množstvom darčekov, koláčov, svetielok či listov Ježiškovi ani nesnívali. Tí starší dokonca nemávali ani stromček.

26.11.2018 06:00
Dôchodkyňa, senior, Vianoce, stromček, žena Foto:
O Vianociach v dnešnej podobe penizisti v detskom veku ani nesnívali.
debata (8)
V dnešnom predvianočnom zhone, ktorý sa práve v týchto dňoch začína, spomínajú, že to v minulosti boli naozaj viac sviatky pokoja. Žiadne zoznamy darčekov, stresy, či kuriér stihne doručiť balíček včas, žiadna tlačenica v preplnených obchodoch alebo v kolónach pred nákupnými centrami.

„Žiaden stromček, žiadne darčeky,“ spomína na sviatky na prelome 30-tych a 40-tych rokov minulého storočia 86-ročný Pavel Žabka. A to jeho rodina ani nepatrila k tým chudobnejším. Mali síce štyri deti, ale aj kravu, čo bol vtedy na dedine symbol určitého postavenia. „Na Štedrý deň sme išli do kostola, potom bola večera. Tá bola štedrá v pravom slova zmysle. Jedla sa kapusta, mäso, väčšinou zo sliepky, pupáky…“ Že by mali niečo dostať, vtedy neriešili. Tešili sa z toho, čo bolo, teda slávnostná atmosféra, vyzdobený kostol, vinšovačky. „Bolo to naozaj predovšetkým o tom duchovne…“

Pre Máriu Maľákovú, narodenú koncom štyridsiatych rokov, a jej súrodencov bol hlavným darčekom samotný stromček. „Rodičia ho robievali bez nás, nachystali nám to ako vianočné prekvapenie. Veľmi sa nám to páčilo,“ vraví. Pochádza zo šiestich detí, a ako spomína, darčeky už dostávali. „Dva, nanajvýš tri pre každého. Zväčša to bol pomaranč, mandarínka či banán, a potom kto čo potreboval. Ponožky, rukavice, pančuchy… Chránili sme si to. Pomaranč či mandarínka mi skôr zhnili než som ich zjedla, tak som si ich šetrila. A banán – tak na ten sme sprvu len pozerali, čo to je…,“ hovorí o darčekoch v 50-tych rokoch.

„Ja si pamätám, ako som dostala loptu, to bola moja prvá najväčšia radosť,“ spomína zasa 77-ročná Alžbeta Lišková. Ako deti sa hrávali len s papierovými, a prvá ozajstná lopta.. – to bola vec!

Aj v rodine 65-ročného Jaroslava Chomu boli darčeky väčšinou veci na každodenné použitie. Pri piatich deťoch v malej dedine to ani inak nešlo. „Ponožky, ušianka… Kto dostal teplé nohavice, bol už frajer. To bolo naozaj niečo. Väčšinou to bol najstarší brat, my sme dedili po ňom. Ak to, samozrejme, skôr nezničil.“ Raz dostali aj lyže. „Otec vystrúhal zo suda. To bol asi najvýznamnejší darček.“

Terézia Juhásová vyrastala v malej dedinke na východe Slovenska v 60-tych rokoch. To už mávali Vianoce komerčnejšiu podobu. „Samozrejme, dostávali sme najmä oblečenie, aké sme potrebovali. Na stromček sme robili doma ozdoby, a pár salóniek sme si už aj kúpili. Pamätám si, že sme odkladali papieriky z nich, leštili tie alobalové pozlátka, aby sme do nich mohli zabaliť doma vyrobené cukrovinky aj na budúci rok..“

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #seniori #spomienky #Vianoce #darčeky