Prieskum o sociálnych zariadeniach odhalil príplatky a neochotu personálu

Ľuďom chýbajú informácie o vhodných zariadeniach pre chorých a odkázaných na dlhodobú starostlivosť. Ak sa podarí chorého umiestniť do zariadenia, jeho blízki narážajú na neochotu personálu a rôzne príplatky. Vyplýva to z prieskumu Asociácie na ochranu práv pacientov.

05.12.2018 11:32
opatrovateľka, dôchodca, nemocnica, domov,... Foto:
Dostať sa do zariadenia sociálnych služieb býva problém.
debata
Zapojilo sa doň online 568 respondentov, ktorí majú skúsenosť s dlhodobou starostlivosťou v rámci projektu prípravy stratégie dlhodobej starostlivosti.

Jedným z najvážnejších problémov sú podľa asociácie chýbajúce kapacity a čakacie lehoty. Len necelej polovici respondentov sa podarilo umiestniť opatrovanú osobu do zaeriadenia do dvoch mesiacov a každá piata rodina čaká dlhšie ako rok. „Súhlasíme s plánom, aby sa v rámci stratifikácie lôžok časť nevyužívaných lôžok v zdravotníckych zariadeniach pretransformovala na lôžka dlhodobej starostlivosti. Zároveň je však potrebné v spolupráci s vyššími územnými celkami a samosprávami obcí dobudovať aj nové kapacity v zariadeniach sociálnych služieb, a to či už verejných, alebo neverejných poskytovateľov,“ upozorňuje prezidentka asocicácie Mária Lévyová.

Nedostatok lôžok dlhodobej starostlivosti znamená tlak na rodinu a príbuzných, ktorí sa o nevládneho člena rodiny starajú. „Babka je zatiaľ v nemocnici, ale snažíme sa vybaviť hospic alebo domov dôchodcov. Prvý deň hospitalizácie nám povedali, že nám ju o 21 dní dajú domov. Je ležiaca, nevie jesť a potrebuje kyslík. V nemocnici nám ani nevedia poradiť, ktoré zariadenie je pre ňu najvhodnejšie,“ opisuje svoje skúsenosti jeden z respondentov prieskumu.

„Zlepšenie dostupnosti informácií by malo byť jednou z prvých vecí, ktoré sa v rámci stratégie dlhodobej starostlivosti zrealizujú,“ hovorí Mária Lévyová. Prieskum ukázal, že dnes ľudia, ktorí riešia dlhodobú starostlivosť pre svojho blízkeho či pre seba, najčastejšie získavajú informácie od lekára (v 57 percent prípadov), od priateľov a rodinných príslušníkov (40 percent prípadov). Najmenej nápomocní sú sociálni pracovníci, ktorí pomohli len 16 percentám opýtaných, a samosprávy, ktoré boli zdrojom informácie len pre 19 percent. „V prípade obce vôbec nebol záujem ani snaha riešiť problém,“ vyjadril sa jeden z opýtaných.

Až 71 percent respondentov uviedlo, že zabezpečovali starostlivosť svojpomocne, avšak len každý piaty opatrovník zároveň poberal za to aj príspevok na opatrovanie. „Treba brať do úvahy aj riziko straty zamestnania či poklesu príjmu, keďže starostlivosť o blízkeho narúša doterajší, nielen pracovný, život ľudí. Okrem toho títo neformálni opatrovatelia nie sú profesionáli a na zdravotný stav opatrovaného by mal dohliadať kvalifikovaný zdravotník,“ upozorňuje Mária Lévyová.

So službami v zariadeniach bola väčšina opýtaných celkovo spokojná. Tí nespokojní sa najviac sťažovali na personál v zdravotníckych zariadeniach, ktorý sa o ich blízkych staral (46 percent respondentov). Lévyová hovorí, že tento problém by mal riešiť projekt stratifikácie nemocníc, v rámci ktorého sa počíta s tým, že na jedno lôžko bude pripadať viac zdravotníkov ako dnes.

V prieskume sa viac ako polovica (54 percent) respondentov vyjadrila, že za kvalitnejšiu starostlivosť si museli priplácať, pričom 50 percent opýtaných takéto príplatky nepovažuje za primerané. „Drobné dary, všimné, sponzorstvo, jednorazovo alebo opakovane, samoplatba v kvalitnejšom zariadení, platby aj za ostatné služby,“ vymenováva formy príplatkov jeden z respondentov prieskumu.

Prieskum podľa Lévyovej ukazuje, že zariadenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti nemajú dostatok financií. „Treba upraviť financovanie dlhodobej starostlivosti, a to v závislosti od nákladov s tým spojených. Pre prípad nadštandardnej dlhodobej starostlivosti v budúcnosti by sme však mali zvážiť aj možnosť pripoistenia sa,“ uzatvára.

debata chyba
Viac na túto tému: #Dôchodcovia #sociálne služby #Asociácia na ochranu práv pacientov #zariadenie sociálnych služieb