Betlehémy – v minulosti boli u nás od 16. storočia hlavným symbolom Vianoc. Ľudia si ich vyrábali doma zo surovín, aké mali. Až neskôr vzali za svoje zvyky zahraničnej šľachty a začali si doma zdobiť stromčeky.
Stromček – prišiel k nám koncom 19. storočia, z Nemecka. Kým prostý ľud si vešal zo stropu nad sviatočný stôl maličký špic zo stromčeka, sprvu dolu hlavou, neskôr obrátene, medzi mešťanmi a šľachtou bol už predtým stromček rozšírený v podobe, ako ho poznáme dnes. Napríklad panovnícky rod Habsburgovcov mal v jednej miestnosti aj päť stromčekov, na každom stole jeden.
Ozdoby – medzi ľuďmi prevládali prírodné, najčastejšie zo slamy, ktorej bolo najviac (krmivo pre dobytok). Ak si niektorí zavesili na stromček doma vyrobené čokoládky, obaly z nich odkladali na nasledujúci rok. Bohatí ľudia si už v 19. storočí zdobili nádherne zdobenými bambuľami. V časoch najväčšej totality boli na vianočných ozdobách portréty vodcov, napríklad Hitlera či Stalina. Dnes sa mnohí ľudia od lacných čínskych bambúľ vracajú k prírodným ozdobám.
Darčeky – začalo sa s nimi asi v 17. storočí. Roľníci a remeselníci si dávali symbolické drobnosti, veci každodennej potreby alebo nič, bohatí mali už začiatkom 20. storočia na výber z bohatej ponuky obchodníkov. Zachoval sa napríklad katalóg obchodného domu vo Viedni, ktorý ponúkal na výber od norkového kožuchu až po dámske prádlo. Rovnako ako dnes – stačilo mať peniaze.
Pohľadnice – tradícia vznikla v Anglicku začiatkom 20. storočia. Dovtedy i ľudia vinšovali osobne, verili v mágiu dobrého slova, že keď ho povedia druhým, potom sa im vráti. Prvá pohľadnica vznikla v Anglicku, kde šľachtic Henry Cole, požiadal priateľa o nakreslenie obrázku, ktorý potom rozposlal priateľom. Tradícia veľmi rýchlo nabrala na popularite. Dnes už pomaly zaniká, vinšuje sa elektronicky.
Medovníky a oblátky – prvé medovníky sa spomínajú už v 12. storočí. Oblátky sprvu piekli mnísi v kláštoroch, neskôr učitelia, u ktorých si ich ľudia objednávali. Nejedli sa tak masívne ako dnes, každý dostal jednu za sviatočným stolom, upiecť ich však už vtedy bolo umenie, ktoré neovládal každý.
Sviatočné jedlá – boli rôzne, podľa regiónov. Jedlo sa to, čo v bežný deň. A keďže najviac ľudí po Slovensku pestovalo a nakladalo kapustu, najrozšírenejšou vianočnou polievkou je dodnes práve kapustnica. Sú však aj sviatočné fazuľové, šošovicové, rybacie či hubové polievky.
Vianočný stôl – okrem jedál na ňom nechýbal obrus s červenou výšivkou, červená farba mala rodinu chrániť pred zlom. Ľudia si pod stôl ukladali viaceré predmety, ktoré im mali zaručiť súdržnosť, pevné zdravie, úrodu – napríklad sekery, reťaz, nádobu s mliekom a podobne.
Posedenie pri jedličke – vzniklo ako snaha komunistického režimu potlačiť náboženské posolstvo Vianoc. Pokúsili sa o založenie novodobej tradície predvianočné stretnutia pracujúcich pri vianočnom stromčeku. Dnes sú z nich firemné večierky.
(spracované z prednášky etnologičky Kataríny Nádaskej pre seniorov v rámci predvianočnej akcie občianskeho združenia Stále dobrí)