K súťažnému spoločenskému tancu, ktorý v súčasnosti nesie názov tanečný šport privoňal už v roku vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa a tejto záľube sa teší dodnes. Tréner tanečných párov a súťažný tanečník má tento druh pohybu prosto v krvi a so svojou záľubou, radosťou i životným cieľom sa chce podeliť aj s ďalšími ľuďmi v seniorskom veku. Viac prezrádza v rozhovore pre Pravdu.
Aké miesto má vo Vašom živote tanec a kedy ste sa podujali na učenie tanca v Tančiarni?
Mojou najväčšou láskou je stále tanec. V poslednej dobe sa venujem seniorskému tancu. Je to pekná práca. Seniorský tanec robia veľmi často manželské páry, pre ktoré je to výborná forma aktívneho odpočinku. Teda jedná sa o párový prejav. V marci minulého roku som dostal od neziskovej organizácie STÁLE DOBRÍ ponuku na učenie tanca v Tančiarni. Vedel som, že je to pre seniorov. Lektor, ktorý dovtedy viedol tanečnú prípravu ochorel, tak potrebovali náhradu. Dozvedel som sa to náhodou, ale hneď ma to zaujalo.
V rámci Tančiarne sa venujete najviac párovému tancovaniu. Ako je to teda s pomerom síl medzi mužmi a ženami?
V Tančiarni je viac žien, ako mužov. V Berlinke teda na chvíľu panoval problém s nedostatkom tanečníkov. Ženy asi vytušili, že bez tých mužov to nepôjde, tak využili svoje kontakty a nejakých mužov prilákali. Takže hlavný problém v tanci v Berlinke sú muži. Tých tancachtivých je málo. Preto je to pre mňa veľká výzva, ako zapojiť takýto rôznorodý kolektív do tanca. Okrem párových tancov učíme nadšencov tohto umenia tiež sólovému tancu, ale aj gréckemu tancu Sirtaky, ktorý sprevádza chytľavá grécka hudba.
Ako často sa môžu seniori zúčastňovať na tomto podujatí a aké sú ich reakcie?
Tanec v Tančiarni sa uskutočňuje raz za dva mesiace a je určený pre seniorov. Účasť je dobrovoľná a celá akcia je bezplatná. Počty účastníkov sa na jednotlivých akciách rôznia, ale vždy je počet tancujúcich minimálne dvadsať. Tanec je jedna z mála pohybových aktivít, ktorá je vysoko emocionálna. Tanec vždy hrá na city. Ak zistíte, že vám to ide, tak je to obrovský motor, ktorý vás vtiahne do diania. Vždy tu vládne veselá, radostná atmosféra. Je samozrejmé, že ľudia chcú tancovať, prináša im to zmenu do života. V súčasnosti prevláda sedavý spôsob života a tanec je aktívny spôsob zapájania sa do zábavy.
Akým druhom tancu sa v Berlinke venujete?
Tance, ktoré preberáme majú jednoduché kroky, ktoré môže zvládnuť veľmi rýchlo každý, kto má zmysel pre rytmus. Tancujeme anglický valčík (waltz), tango, viedenský valčík, ča – ča, na budúcom stretnutí, 29. januára 2019, mám naplánovaný ako nový tanec mambo. Samozrejme, je to vždy opakovanie tých základných krokov, prípadne sa vždy naučí niečo nové. Keď vidíte, ako sa celá tá masa dobrovoľne pohybuje v rytme tanca je to aj pre diváka veľmi príjemný zážitok.
Foto: archív Juraja Komoru
Určite si pamätáte aj na začiatky Tančiarne, aké boli?
Keď som prišiel prvý raz do Berlinky, tak tam tancovalo asi pätnásť žien a traja muži. Na poslednom decembrovom stretnutí bol plný parket tanečníkov a všetci sa chceli naučiť ten nádherný grécky tanec Sirtaky. Ja mám vždy dobrý pocit, keď sa mi podarí z divákov urobiť tanečníkov. To sa dá len vtedy, ak vládne v tomto čarovnom prostredí historickej Berlinky dobrá nálada v očakávaní, čo nového dnes budeme robiť.
Vráťme sa však k Vašim začiatkom. Kedy ste sa dostali k tancu, kto Vás motivoval?
K tancu som sa dostal dosť neskoro. Ako 21-ročný študent štvrtého ročníka Fakulty telesnej výchovy a športu. Na beánii som zistil, že tanec nie je moja parketa. Vtedy som aktívne robil športovú gymnastiku. Nakoľko som mal byť čoskoro pedagógom na strednej škole vedel som, že ma čakajú popri učení v škole (telesná výchova a matematika) aj nejaké tanečné akcie. Tak som sa prihlásil do tanečnej školy v PKO Bratislava, kde bol tanečným učiteľom pán Jozef Remišovský s partnerkou Jarkou Šidelskou. Bral som tanec tak vážne, že aj v prestávkach s niekoľkými stredoškolákmi sme zdokonaľovali náš tanec. Všimol si nás člen Klubu spoločenských tancov Jožko Hlavačka a prehovoril nás nech prídeme do PKO v nedeľu, že sa nám bude venovať.
A aký ste z neho mali dojem?
Jozef bol zapálený tanečný nadšenec, ktorý rád odovzdával svoje tanečné vedomosti mladým začínajúcim tanečníkom. Jeho spôsob nácviku, ako aj zápal pre tanec ma nakoniec presvedčil do takej miery, že som gymnastiku odstavil na vedľajšiu koľaj a odvtedy je mojou doménou spoločenský tanec. V tom čase som začal tancovať v Klube spoločenských tancov PKO. V klube sa pestoval súťažný spôsob tancovania, ktorý ma zaujal a odvtedy sa mu plne venujem až doteraz. Spolu s manželkou Hankou sme tancovali pätnásť rokov a boli sme viacnásobnými vicemajstrami Slovenska. Reprezentovali sme ČSSR na majstrovstvách sveta a Európy a k tancu sme doviedli aj naše dve dcéry. Tanec považujem za jednu z najkrajších pohybových aktivít a som rád, keď ľudí v seniorskom veku môžem o tom presviedčať.
Predsa, ktorý druh tanca máte najradšej?
Mám rád všetky druhy tanca, ale plne sa venujem štandardným a latinskoamerickým tancom. Pre seniorov sú vhodné waltz, tango, valčík, foxtrot, samba, ča-ča, jive (džajv), mambo, argentínske tango. Už názov spoločenské tance hovorí, že sú vhodné do spoločnosti, pričom skladba krokov je taká, aby ju zvládol každý. Samozrejme sa vyžaduje zmysel pre rytmus. Hluchý tanečník (rytmicky hluchý) nemôže mať taký pôžitok z tanca ako tanečník, ktorému je rytmus tanca jasný. Ale je pravda, že tancovať sa môže naučiť každý a v partnerstve kde ste v tanečnom držaní môže prebrať vedenie ten, ktorý je tanečne lepší a predovšetkým mu je jasný rytmus tanca.
Tancu sa teda môže venovať každý a podobne je to zrejme aj s vekom, dokedy je možné tancovať?
Treba si uvedomiť, že tancovať sa dá v akomkoľvek veku, od troch rokov do deväťdesiatky. V staršom veku môžu robiť problémy opotrebované kĺby na nohách, ale keď tancujete umiernene, tak sa to vždy dá. Jednoducho povedané, ak viete chodiť bez problémov hore a dole schodmi, pokojne môžete aj tancovať. V Tančiarni nerobíme žiaden nátlak. Nenútime nikoho, aby tancoval. Pozveme účastníkov do tanca, a kto chce, ten sa zapojí. Je veľa takých, ktorí najskôr pozorujú situáciu, sondujú, ako sa tancuje. Keď zistia, že to nie je také náročné, tak aj tí, čo najskôr váhali, sa pridajú k tejto krásnej ušľachtilej zábave.