Spánok je dôležitý, ovplyvňuje kvalitu života a rozvoj Alzheimera

Sú poruchy spánku spúšťačom Parkinsonovej choroby? Vedci hľadajú odpoveď.

, , , 06.04.2019 06:00
spánok, senior Foto:
Porucha správania viazaná na REM fázu spánku (RBD) postihuje dve percentá populácie.

Dostatočný a kvalitný spánok je prevenciou pred infekciami, nádorovým bujnením, vznikom obezity a znižuje riziko Alzheimerovej demencie. Množstvo a kvalita spánku ovplyvňujú nielen imunitu a pamäť, ale aj kreativitu a regeneráciu fyzických síl.

Dĺžka spánku sa v posledných desaťročiach výrazne skracuje, čo má za následok zdravotné a psychické problémy. Zaznelo to na tlačovej konferencii pri príležitosti Svetového dňa spánku, ktorý tento rok vychádza na 15. marca.

„Pomocou glymfatického systému sa hlboké spánkové štádiá podieľajú na odplavovaní toxických látok z mozgu a znižujú tak riziko niektorých degeneratívnych ochorení, napr. Alzheimerovej demencie,“ uviedla Soňa Nevšímalová z Neurologickej kliniky 1. lekárskej fakulty UK a pražskej Všeobecnej fakultnej nemocnice. Škodlivý amyloid beta, ktorý bol nájdený v mozgu pacientov s touto chorobou, sa do mozgu ukladá desiatky rokov pred vznikom prvých prejavov demencie. Dostatočný spánok je prevenciou aj zvýšeného krvného tlaku, infarktov, cievnych mozgových príhod, cukrovky a je ochranou aj proti rastu nádorov.

Rytmus spánku a bdenia sa riadi produkciou hormónu melatonínu, ktorý má spätne vplyv aj na jeho tvorbu a vylučovanie. „Melatonín je tak doslova dirigentom nášho času. Pre telo je signálom, že je noc, a teda vhodná doba na spánok,“ uviedol Karel Šonka z Neurologickej kliniky 1. lekárskej fakulty UK a pražskej Všeobecnej fakultnej nemocnice. Melatonín pomáha udržiavať 24-hodinový rytmus celého tela. Modré svetlo z obrazoviek počítačov a telefónov vylučovanie melatonínu blokuje, preto by ľudia nemali pred spaním tieto prístroje používať.

Melatonín sa začne v mozgu vytvárať až od tretieho mesiaca po narodení, dieťa ho dovtedy získava z materského mlieka. S vekom sa tvorba melatonínu spomaľuje, aj preto majú starší ľudia problémy so spánkom. To môže vyriešiť podávanie hormónu ústne. V tejto forme má slabý hypnotický účinok a silný účinok na nastavenie denného rytmu. Podávanie melatonínu pomáha podľa Šonku napríklad aj pri po prelete viacerých časových pásiem alebo pri liečbe nesprávneho trvania denného rytmu u niektorých nevidiacich.

VIDEO: Problémy so spánkom? Toto sú najčastejšie chyby pri zaspávaní.

Potrebné množstvo spánku sa s vekom znižuje. Napríklad novorodenci potrebujú 14 až 17 hodín, školské deti deväť až 11 hodín a mladí dospelí a ľudia v strednom veku sedem až deväť hodín. Pre deti je dostatok spánku dôležitý kvôli vývoju mozgu, rozvoju intelektových funkcií, reči, správania, pohybových schopností a pre telesný rast. U adolescentov má hlboký spánok vplyv na vylučovanie rastového hormónu.

Pre kvalitný spánok platí niekoľko pravidiel – pravidelný čas zaspávania a vstávania, cez deň spať maximálne 45 minút, niekoľko hodín pred spánkom nekonzumovať nadmerne alkohol a nefajčiť, vyhýbať sa ťažkým a koreneným jedlám aj sladkému a kofeínu (káva, čaj, limonády a čokoláda). Spánku prospieva aj pravidelné cvičenie, ale nie tesne pred spaním, pohodlné posteľná bielizeň, príjemná teplota a dobre vetraná spálňa, v noci eliminovať rušivé zvuky a svetlo. Posteľ by tiež mala slúžiť iba na spánok, nie na prácu.

(ČTK)

Ako dlho by sme mali spať?

novorodenci 14 až 17 hodín
dojčatá 12 až 15 hodín
batoľatá 11 až 14 hodín
predškolské deti 10 až 13 hodín
školské deti 9 až 11 hodín
dospievajúci 8 až 10 hodín
mladí dospelí a stredný vek 7 až 9 hodín
starí dospelí 7 až 8 hodín

Počiatky Parkinsonovej choroby skúma tím českých vedcov

Štúdia vedcov z Národného ústavu duševného zdravia (NUDZ) v Klecanoch pri Prahe sa zameriava na počiatky Parkinsonovej choroby. „Stanovenie diagnózy a zefektívnenie liečby môžu urýchliť aj krvné testy zamerané na systém regulácie spánku,“ povedal hovorca NUDZ Jan Červenka. Parkinsonova choroba je neurodegeneratívne ochorenie centrálnej nervovej sústavy. Ľudia s touto diagnózou postupne nie sú schopní ovládať alebo kontrolovať svoj pohyb.

Porucha správania viazaná na REM fázu spánku (RBD) postihuje dve percentá populácie. Podľa najnovších poznatkov je previazaná s budúcim výskytom Parkinsonovej choroby u daného pacienta. Štúdia ako prvá priamo opisuje rovnaké narušenie biologických rytmov pri tejto spánkovej poruche a Parkinsonovej chorobe, prepája tak súčasné a nové poznatky o priamej súvislosti týchto dvoch ochorení.

Predchádzajúce štúdie ukázali úzke prepojenie RBD s neurodegene­ratívnymi ochoreniami, ako napríklad Parkinsonovou chorobou. Podľa štúdie, ktorá sledovala pacientov s RBD počas 14 rokov, prepuklo neurodegeneratívne ochorenie u viac ako 81 percent z nich.

Vedci z NUDZ sa zamerali na funkčný stav takzvaných molekulárnych hodín, ktoré ovplyvňujú prakticky všetky bunky v tele a sú spoluzodpovedné za reguláciu spánku. Do aktuálnej štúdie boli zaradení pacienti s RBD starší ako šesťdesiat rokov, ktorí neboli sledovaní pre žiadne somatické alebo psychické ochorenia. Strávili 24 hodín v kontrolovaných podmienkach spánkového laboratória, kde im boli každé tri hodiny odoberané krvné vzorky, z ktorých potom vedci „odpočítali“ stav molekulárnych hodín daného človeka. Výsledky ukázali u parkinsonikov aj u pacientov s RBD určité zhodné zmeny vo fungovaní molekulárnych ho­dín.

Podľa Kamily Weissovej z NUDZ boli výsledky doteraz opísané iba na malej skupine pacientov, štúdia by sa tak mala ešte rozšíriť na väčšiu skupinu a tiež ich sledovať v dlhodobejšom horizonte.

(ČTK)

VIDEO: Chrápanie prerušené poruchami dýchania ohrozuje život

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Parkinsonova choroba #seniori #spánok