Vynašli lekári liek proti zabúdaniu?

Vedci z Columbia University preskúmali proteín, ktorého použitie by mohlo zvrátiť problémy so strácaním pamäti vo vyššom veku. Zároveň potvrdili, že v seniorskom veku netreba pri týchto ťažkostiach ihneď robiť paniku. Nie každý výpadok pamäti totiž vedie k vzniku Alzheimerovej choroby.

07.06.2019 11:00
Pamäť: Čo robiť, aby bola lepšia? Foto:
Pamäť: Čo robiť, aby bola lepšia?
debata

Prečo v starobe zabúdame?

Nedostatok proteínu zvaného RbAp48 v hipokampuse sa podieľa na komplikáciách súvisiacich s kognitívnymi schopnosťami človeka, píše portál webmd.com. Hipokampus je časť mozgu, ktorá zabezpečuje výmenu informácií medzi krátkodobou a dlhodobou pamäťou. Podľa Dr. Scotta Smalla množstvo uvedeného proteínu s pribúdajúcimi rokmi klesá, čím dochádza k problémom spojených tak s jedným ako aj druhým typom pamäti. Našťastie, tento druh zabúdania nesúvisí s Alzheimerovou chorobou, ktorá má iné príčiny i mechanizmy vzniku. Alzheimerova choroba je pripisovaná nahromadeniu amyloidných plakoch v neurónoch mozgu. Zabúdanie kľúčov, dokladov, či bankomatových kariet tak nie je dôvodom na obavy.

O myšiach i ľuďoch

Vedci publikovali štúdiu v online vydaní Science Translational Medicine. Zamerali sa pri nej jednak na skúmanie ľudí, ale aj myší. Predmetom skúmania bolo množstvo proteínu v hipokampuse. Prvú výskumnú vzorku tvorili nebohí ľudia vo veku 33 – 88 rokov, pričom žiadne z tiel nemalo ochorenie mozgu. Skúmaním zistili, že najvýznamnejšie zmeny, ktoré sa týkali hladín proteínu RbAp48 sa týkali hipokampusu, ktorý je najviac ovplyvnený starnutím. Množstvo tejto látky klesalo u všetkých ľudí priamoúmerne pribúdajúcemu veku. Druhú výskumnú vzorku tvorili myši a aj v tomto prípade stáli nízke hodnoty proteínu za starnutím spomínanej časti mozgu a následnými problémami s pamäťou.

Vymyslia liek na pamäť?

Odborníci sa u myší pokúsili znížiť hladiny proteínu a výsledok, ktorý tým dosiahli, ich prekvapil. Výskumná vzorka myší zaznamenala rovnakú stratu pamäti, ako sa prirodzene vyskytuje u ich starších kolegov. Naopak, ak sa im umelo zvýšilo množstvo uvedenej látky, zvýšila sa u myší koncentrácia i pamäť. Štúdia má v budúcnosti slúžiť na pátranie po tom, ako možno spomínaným proteínom zmierniť prejavy straty pamäti u starších ľudí, ktorí netrpia Alzheimerovou chorobou.

Skôr, než vymyslia spôsob, ako tento proces správne nastaviť, odporúčajú starším ľuďom posilňovanie mozgových funkcií pamäťovými cvičeniami, hádankami, krížovkami, ale aj zmenou životného štýlu. Pohyb a racionálna pestrá strava sa totiž významnou mierou podieľajú na zlepšení pamäti všetkých vekových skupín.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #mozog #pamäť #Alzheimerova choroba #zabúdanie