Starnúť začíname v deň narodenia

, 13.06.2019 06:00
MUDr. Merita Mazreku
MUDr. Merita Mazreku. Autor:

MUDr. Merita Mazreku je absolventkou Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde pôsobí ako pedagogička - asistentka v odbore maxilofaciálnej chirurgie. Zaujíma sa o rekonštrukčnú chirurgiu a tvárovú estetiku, s dôrazom na miniinvazívne techniky. V rámci doktorandského výskumu sa venuje regeneratívnej medicíne.

Dokedy je podľa vás človek mladý? A kedy už začína starnúť?

Mladosť by som označila za relatívny pojem. Starnúť začíname v deň nášho narodenia, ale ľudia rovnakého veku môžu vyzerať diametrálne odlišne. Môže za to genetika, no v značnej miere aj epigenetické faktory ako výživa, pohyb, životný štýl, stres alebo ochorenia. Za míľnik starnutia pleti môžeme považovať čas, keď tvorba kolagénu a elastínu klesá, čo nastane približne v 25. roku života (každý rok asi o 1 %).

Je to iné, ako to bolo v minulosti, napríklad v prípade generácie dnešných osemdesiatnikov? Starneme my neskôr?

V porovnaní s minulosťou existuje v dnešnej dobe viacero prostriedkov a procedúr pre udržanie mladého vzhľadu. Podľa môjho názoru má však dnešný človek menej výživných látok v potrave, väčšinou aj menej pohybu, viac smogu a stresu, Preto si nemyslím, že priemerný človek starne neskôr ako predchádzajúce generácie.

Je vek skôr o vzhľade, o zdraví či o duši?

Telo a duša sú neoddeliteľné súčasti človeka ako celku a ovplyvňujú vo veľmi vyrovnanej miere proces starnutia, v niektorých prípadoch aj zdravotný stav. Vo svojej praxi sa často stretávam s ľuďmi v rovnakom veku, no vďaka ich duševnému nastaveniu, povolaniu, či životnému štýlu, by človek len ťažko odhadol, že ide o rovnakú vekovú kategóriu.

Vy sa venujete problematike regeneratívnej medicíny a chirurgii tváre. Ako sa dá s pomocou regeneratívnej medicíny spomaliť starnutie?

Odpoveď môžeme hľadať napríklad v aplikácii a stimulácii vlastných kmeňových buniek a ich produktov (exozómov), plazmaterapii, metódach, ktoré aktivujú potenciál vlastného tela naštartovať obnovovacie procesy. V dnešnej dobe sa výskum aj prax sústreďuje čoraz viac na miniinvazívne techniky, ktoré nevyžadujú dlhšiu rekonvalescenciu.

Váš názor na súčasnú estetickú medicínu a fakt, že niektoré dámy to so zákrokmi preháňajú?

Môj názor na estetickú medicínu je kladný, ak sa vykonáva s mierou a pacient pri týchto zákrokoch nestratí „vlastnú tvár“. Doplnenie chýbajúcich objemov, respektíve jemné odstránenie rušivej mimiky lichotí každému človeku, na ktorého tvári sa už vek stihol podpísať. Iná situácia však nastáva, ak dáma očakáva od estetickej medicíny vyriešenie svojich životných problémov, stratí sebareflexiu a začne to preháňať. Je to veľmi podobný prípad, s akým sa stretávame u mladých dievčat anorektičiek. Každé porušenie harmónie tváre – či už nápadne vytetované obočia, príliš vyplnené pery alebo vyhladená tvár bez mimiky spôsobí, že ľudské oko a mozog matematicky vyhodnotia dámu s týmito pozmenenými črtami ako nie peknú, nepríťažlivú.

Pri akých ochoreniach sa najrýchlejšie starne? S výnimkou raritného ochorenia progéria.

Každé jedno ochorenie, či už somatické alebo duševné, spôsobuje nášmu telu stres, ktorý spôsobuje skoršie prejavenie sa príznakov starnutia. Dá sa povedať, že čím je ochorenie vážnejšie, tým rýchlejšie sa mení tvár, koža a samozrejme vitalita, kondícia a psychika človeka. Tento jav najčastejšie pozorujeme pri onkologických ochoreniach, kde vplyvom samotného ochorenia a rovnako aj liečby dochádza k veľkým zmenám ako padanie vlasov, zmena farby a kvality kože, pokles objemu tkanív tváre a svalstva. Porovnateľne rýchle a závažné zmeny sledujeme napríklad u ľudí so závislosťou od alkoholu a návykových psychoaktívnych lá­tok.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#staroba #seniori #MUDr. Merita Mazreku
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku