Tieto negatívne štatistiky sa rozhodli zmeniť vedci z Univerzity Komenského v Bratislave a z Viedenskej univerzity, ktorí chcú zvýšiť povedomie seniorov o zdravom životnom štýle, ktorý spolu so stravou a pohybom prispieva k výraznému zníženiu chronických ochorení a k zvýšeniu kvality života vrátane duševného zdravia. Neustály nárast strednej dĺžky života v strednej Európe, sprevádzaný chorobami spojenými s vekom, predstavuje spoločensko-ekonomickú výzvu, ktorá bude v budúcnosti predstavovať pre zdravotníctvo značnú finančnú záťaž. „Práve preto je nutné zvýšiť povedomie seniorov a budúcich seniorov o výžive a strave, a rovnako tak všetkých ľudí, ktorí seniorov podporujú v ich životnej situácii,“ hovorí zodpovedná riešiteľka projektu za slovenskú stranu Jana Muchová z Univerzity Komenského.
Výsledkom projektu Výživa a zdravé starnutie (Nutriaging) bude vybudovanie dvoch nových laboratórií so špičkovým prístrojovým vybavením na definovanie markerov starnutia, pomocou ktorých sa bude monitorovať vplyv niektorých proteínov, vitamínu D a omega-3 mastných kyselín, ako aj fyzickej aktivity na zdravie seniorov. V spolupráci s vedcami z Viedenskej univerzity sa budú stanovovať markery starnutia na úrovni experimentálnych modelov a na humánnej úrovni. „Doteraz sme prebudovali dve laboratóriá a zakúpili dva nové prístroje. Hľadáme vhodné markery starnutia najprv na molekulovej a orgánovej úrovni a pripravujeme humánnu štúdiu s podávaním omega-3 mastných kyselín,“ opisuje výskum Jana Muchová. Vo Viedni rozbiehajú druhú humánnu štúdiu. V prvej sledovali vplyv konzumácie proteínov v kombinácii s cvičením na zdravotný stav seniorov a v súčasnosti sa realizuje štúdia vplyvu vitamínu D a pohybu na vybrané markery starnutia.
Skutočnosť, že nikdy nie je neskoro začať s pohybom, potvrdzuje aj štúdia vedcov z Národného ústavu pre výskum rakoviny v americkom Bethesde. Aby vedci zistili, akým spôsobom cvičenie ovplyvňuje zdravie v rôznych vekových kategóriách, zhromažďovali údaje o 315 000 dospelých Američanoch vo veku od 50 do 70 rokov. Analyzovali ich návyky a počet hodín venovaných pohybu v rôznych obdobiach života, píše sa v správe ČTK. „Väčšina štúdií, ktoré sme až doteraz uskutočnili, sa sústreďovala na úžitok z fyzickej aktivity v krátkych časových úsekoch a predovšetkým v dospelosti. V prvej štúdii sme sa snažili skúmať, ako môže byť fyzická aktivita v rôznych fázach života spájaná s rizikom úmrtia,“ uviedli vedci.
Účastníci štúdie, ktorí boli celý život fyzicky aktívni, mali riziko predčasného úmrtia v porovnaní s tými, ktorí nikdy necvičili, nižšie o 29 až 36 %. „V tejto práci bol demonštrovaný úžitok pohybu, pokiaľ ide o kardiovaskulárne choroby a nádory. Najdôležitejším výsledkom je to, že začať s pohybom v dospelosti znamená ten istý prínos, ako keď s ním začneme v mladosti. Preto nie je nikdy neskoro začínať,“ uviedol Marco Scorc, poradca Talianskej federácie športovej medicíny.
Nakupovanie, starostlivosť o záhradu, chôdza: tieto činnosti môžu tiež pomôcť, okrem iného udržať si aj v starobe dobrú pamäť. Podľa výskumu zverejneného na stránkach časopisu Americkej neurologickej akadémie Neurology sa ukázalo, že aj pohyb v domácnosti môže mať na mozog ochranný vplyv a brániť rozvoju demencie. Prečo robí pohyb mozgu tak dobre? „Túto súvislosť môžeme vysvetliť tým, že fyzická aktivita zlepšuje okysličovanie mozgu,“ povedal Antonio Sgadari, geriater z nadácie Agostino pri poliklinike Gemelli v Ríme. Aj u veľmi starých ľudí, ktorí zaradili do svojho denného programu trochu pohybu, sa ukazuje, že sa im zlepšili niektoré kognitívne schopnosti.