V prípade, že sa podcenia príznaky spomínaných ochorení, môže nastať u starších ľudí aj smrť. Ako sa chrániť pred úpalom a čo robiť v rámci prvej pomoci?
Pozor na horúčavy, poškodia zdravie
Prehriatie je stav, ktorý vzniká, ak sa ľudský organizmus nestačí ochladzovať pri extrémne vysokej vonkajšej teplote, prípadne z dôvodu zvýšenej produkcie tepla v tele. V našom tele teda existuje určitý samoregulačný mechanizmus tepla. Ak dôjde k jeho zlyhaniu, dochádza k vzniku telesného úpalu, ktorý býva sprevádzaný zlyhaním dôležitých orgánov a postihnutím mozgu. V začiatočnej fáze prehratia sa organizmus snaží o presun krvi z centrálnych častí tela do kože. Pri zlyhaní tepelnej regulácie sa teplo prestáva odvádzať z centra tela, zvyšuje sa telesná teplota a nastáva úpal.
Teplota nad 35 °C je riziková
Odvádzanie tepla sa uskutočňuje štyrmi spôsobmi. Pri priamom kontakte dochádza k odovzdávaniu približne 2% telesnej teploty. Sálaním prechádza teplo z tela do okolitého vzduchu, čo je asi 10 % strát. Vyžarovaním dochádza pri teplote vzduchu nižšej ako je teplota tela až k 65 % stratám telesného tepla. Z fyzikálneho hľadiska, ak je vonkajšia teplota na úrovni 35 °C, zastavuje sa vyžarovanie a ostáva už len vyparovanie.
„Pri cvičení je bežné, že tvorba potu dosahuje 1–2 litre za hodinu, ale pri 100 % relatívnej vlhkosti ovzdušia sa zastavuje aj vyparovanie a organizmus stratí poslednú možnosť ochladzovania. V tomto momente dochádza k zrušeniu automatického udržiavania tepelnej rovnováhy organizmom a začína prehrievanie. Prehrievanie organizmu vedie k zníženiu prietoku krvi mozgom, srdcom, pľúcami a obličkami,“ vysvetľuje pre Pravdu šéf záchrannej služby Life Star Emergency doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD.
Tieto príznaky prezradia úpal
K typickým príznakom prehriatia organizmu patrí stav podobný horúčkovitému ochoreniu, chrípke. Pridružujú sa únava, slabosť, nevoľnosť, vracanie, bolesti hlavy a svalov. Častý je aj výskyt svalových kŕčov, stupňuje sa podráždenosť a nastáva zmena tlaku krvi, rýchlosti tepu pri postavení sa zo sediacej alebo ležiacej polohy. Telesná teplota stúpa až na 41 °C. Tepelný úpal v sebe zahŕňa ktorýkoľvek uvedený príznak vyčerpania z tepla, pričom charakteristické sú pre neho poruchy vedomia s náhlym nástupom, a to až u 80 % pacientov.
„Tepelný úpal sa tiež prejavuje bizarným správaním, halucináciami, zmenami duševného stavu, zmätenosťou, dezorientáciou a bezvedomím. Potenie býva prítomné, hoci zastavenie potenia je charakteristické pre tepelný úpal, ale hlavne ako neskorý príznak. Suchá koža je prítomná u polovice pacientov, typicky pri úpale z nadmernej námahy,“ zdôrazňuje MUDr. Dobiáš.
Vodu treba piť už 24 hodín pred horúčavami
Prevencia pred prehriatím organizmu a tepelným úpalom zahŕňa predovšetkým dostatočné pitie tekutín. V prípade, že sú ohlásené vysoké teploty je potrebné sa hydratovať už 24 hodín pre spomínanou zmenou počasia. Pitie tekutín má byť rovnomerné počas celého dňa. Neodporúča sa piť studené tekutiny, nakoľko telo najprv musí zvýšiť ich teplotu a až následne ich odparí.
Pri potení sa osvedčuje ovievanie vejárom alebo ventilátorom, pretože zrýchlia odparovanie potu a ochladzovanie organizmu. V horúcich letných dňoch sa neodporúča pobyt na priamom slnku. Byty sa majú vetrať len ráno a večer, aby nedochádzalo k otepľovaniu priestoru. Rovnako sa odporúča vyhýbať sa alkoholu a tučným jedlám. Telo osvieži sprchovanie vo vlažnej vode, a to aj dva až trikrát denne, čo pomôže udržiavať tepelnú rovnováhu organizmu.
Prvá pomoc zahŕňa postupné ochladzovanie tela
V prípade, že dôjde k telesnému úpalu je potrebné postihnutého človeka preniesť do chladného prostredia, uložiť ho do ležiacej alebo polo ležiacej polohy. Ochladzovanie je možné vykonať napríklad potieraním vlažnou vodou, alebo zabalením do plachty namočenej vo vlažnej vode a ovievaním. Postihnutému je potrebné postupne podávať hypotonickú nesladenú a neochutenú minerálnu vodu.
„Ak sa ťažkosti nezmiernia po tridsiatich minútach je potrebné kontaktovať tiesňovú linku 155. Pri zmätenosti, alebo bezvedomí je potrebné volať záchrannú službu,“ uzatvára MUDr. Dobiáš. Minimálny príjem vody by mal byť dva litre denne pokiaľ je vonkajšia teplota do 22 °C. V opačnom prípade je potrebné pitie vody zvýšiť aj na niekoľko litrov denne. Do pitného režimu sa nepočíta pivo, víno, káva ani čierny čaj, nakoľko pôsobia močopudne.