K ohrozenej skupine ľudí, ktorej sa môže citlivo dotýkať uvedená problematika, patria často aj seniori. Ako si uplatniť svoje práva v prípade, že sa ocitnete v zdravotníckom zariadení? Aj, ale nielen o tejto téme, prezradila viac v rozhovore pre Pravdu prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR, o.z. PhDr. Mária Lévyová.
Medzi základné práva pacienta patrí právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V čom spočíva a aké má výnimky?
Každý pacient má právo na výber a zmenu lekára či zdravotníckeho zariadenia s výnimkou obmedzení, ktoré ustanovuje zákon. Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti má každý právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Toto právo sa napríklad nevzťahuje na osoby, ktoré sú vo väzbe, či žiadateľov o azyl. Právo na výber poskytovateľa sa nevzťahuje ani na zamestnanca, ktorý je povinný podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu.
Aký je teda rozdiel medzi právom na výber poskytovateľa a medzi výberom konkrétneho lekára?
Naše právne predpisy nestanovujú, že si pacienti majú právo vybrať konkrétneho zdravotníckeho pracovníka, lekára. Sú však stanovené podmienky, kedy môže zdravotnícky pracovník pacienta odmietnuť, napríklad, ak by pri uzatvorení dohody prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie. Toto neplatí pri poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti pacientovi, ktorý má bydlisko v územnom obvode poskytovateľa. Odmietnuť ho môže, aj ak mu osobný vzťah k pacientovi, jeho zástupcovi nezaručuje objektívne hodnotenie jeho zdravotného stavu, ak mu v tom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie. Posledný uvedený dôvod sa dotýka jedine asistovanej reprodukcie, interrupcie a sterilizácie. Odmietnutím návrhu na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti však nie je dotknuté právo pacienta na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, tá musí byť pacientovi poskytnutá v najbližšom zdravotníckom zariadení.
Do akej miery má pacient právo na informácie o svojom zdravotnom stave a kedy môže odmietnuť zdravotnú starostlivosť a aké následky môže mať odmietnutie zdravotnej starostlivosti?
Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti sa na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vyžaduje informovaný súhlas. Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je teda povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti a toto poučenie poskytnúť zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom na slobodné rozhodnutie sa pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť. Každý, kto má právo na poučenie, má aj právo poučenie odmietnuť. O odmietnutí poučenia sa musí urobiť písomný záznam. S prihliadnutím na vyššie uvedené, má pacient právo odmietnuť liečbu. Skutočnosť, že pacient odmietne v určitom čase poskytnutie zdravotnej starostlivosti, nemôže mať vplyv na jeho nárok na ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti v budúcnosti v súlade so zákonom, ak jeho aktuálny zdravotný stav v danom čase bude v budúcnosti vyžadovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
V médiách sa často stretávame s informáciami o nedôstojnom zaobchádzaní so staršími pacientmi. V tomto prípade hovoríme zrejme o ďalšom práve, a to práve na ochranu dôstojnosti, rešpektovania telesnej a psychickej integrity. S akými prípadmi porušovania tohto práva sa stretávate?
Európska charta práv a zodpovednosti starších ľudí odkázaných na dlhodobú starostlivosť a pomoc upravuje právo na dôstojnosť, telesný a duševný blahobyt, slobodu a zabezpečenie a ďalšie. Mnoho z týchto práv je, žiaľ, často porušovaných už pri samotnom oslovení pacientov v staršom veku, napríklad „dedko“ a „babka“, nie sú zohľadňované ani kognitívne schopnosti starších ľudí a v súlade s tým je informovaný súhlas braný ako formalita. Starší človek často ani nevie, čo s ním budú v nemocnici robiť. Je pod silným stresom, často nevládze a nevie verbalizovať svoje potreby, uplatniť si svoje práva. Nevzbúri sa proti tomu, že leží na chodbe a nie je rešpektovaná jeho dôstojnosť a intimita pri vyšetrovaní, ani proti tomu, že ho prepúšťajú domov z nemocnice a chýbajú mu informácie o ďalších postupoch liečby, o tom kam ho prekladajú. Prípadne ho vyložia pred jeho bydliskom, ak o prepustení nemajú informácie ani príbuzní. Pri absencii celospoločenskej diskusie o ucelenej koncepcii dlhodobej starostlivosti, nedostatočnej hospicovej starostlivosti máme čo doháňať.
Na čo by sme sa teda mali pri ochrane práv starších pacientov sústrediť?
Dôraz by sa mal klásť na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, mal by byť jedným zo spôsobov aplikácie ľudských práv v praxi a súčasne viesť ku skvalitneniu starostlivosti najmä o ťažko chorých a nevládnych pacientov, ktorých väčšinu tvoria starí ľudia. Dodržiavanie práv starších ľudí si vyžaduje poskytnúť lepšie základy pre advokáciu, verejnú informovanosť a vzdelávanie o právach starších ľudí. Potrebné je zmeniť zobrazovanie starších ľudí ako príjemcov charity a pomoci a posilniť ich obraz ako osôb s vedomosťami, životnou múdrosťou a skúsenosťami.
Aké je povedomie ľudí v súvislosti s ich právami pacienta. Je podľa vás stav v SR postačujúci, alebo je nutné v tomto smere robiť pravidelnú osvetu?
Povedomie ľudí o ich právach pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je pomerne nízke. Jedným z dôvodov je aj to, že systém zdravotnej starostlivosti, ako aj legislatíva, ktorá definuje, na čo má nárok pacient, je veľmi komplikovaná. Chýba nám tu jasná a jednoduchá definícia nároku pacienta, ktorá by prehľadne definovala, na aké vyšetrenie/liečbu máme nárok z hľadiska časového (max. čakacia doba), geografického (ako ďaleko od bydliska), ale aj z pohľadu, na čo presne máme nárok tam, kde sa to dá zadefinovať (napríklad typ umelého kĺbu a podobne). Pacient dnes blúdi v systéme, a ak nemá kombináciu právnického, sociálneho a zdravotníckeho vzdelania, má len veľmi malú šancu v prípade, ak systém zlyháva, domôcť sa svojho práva. Situácia sa našťastie zlepšuje, predovšetkým pacientske organizácie, vrátane Asociácie na ochranu práv pacienta v SR, sa snažia ľuďom vysvetľovať, na čo majú nárok.
Hovorí sa, že Slováci sú málo asertívni pri uplatňovaní práv pacienta. Z čoho vyplýva tento strach, resp. obavy pri uplatňovaní práv pacienta?
Je to práve dôsledok toho, že pacient nemá jasne stanovený nárok. V systéme, kde závisí aj od lekára/nemocnice, ako dlho bude čakať na vyšetrenie/zákrok, si radšej aj ich objektívne zlyhanie vyhodnotí tak, že radšej bude mlčať. Pretože mu hrozí oddialenie vyšetrenia/zákroku o ďalšie týždne. Ak by pacient mal jasne v legislatíve definovaný nárok, že napríklad do dvoch týždňov mu musí poisťovňa zabezpečiť magnetickú rezonanciu alebo operáciu jeho problému, určite by sa cítil vo svojej pozícii istejší, pretože má garantovanú danú lehotu. Samozrejme asertivite nepomáhajú ani medializované prípady, v ktorých zodpovedné inštitúcie konštatujú, že nedošlo k porušeniu zákona (bielenie zdravotnej dokumentácie a iné). Myslím si však, že postupne aj tu vidno zlepšenie a takýchto zlyhaní, ktoré vysielajú pacientom veľmi zlý signál, je trošku menej. Veríme, že postupne sa z nich stane skôr výnimka, ktorá bude adekvátne trestaná. Tolerovanie pochybení, nehľadanie príčin ich vzniku a nástrojov na ich eliminovanie, znehodnocuje prácu tisícok dobrých zdravotníkov, vedie k stupňovaniu napätia a nedôvery pacientov voči nášmu zdravotníctvu.
S porušením akých práv pacienta sa najčastejšie stretávate v praxi a aká je možná náprava zo strany samotného pacienta?
V roku 2018 sa na nás obrátilo 470 pacientov a ich príbuzných so žiadosťou o bezplatné poradenstvo. Podnety sa v 18 % prípadov týkali usmerňovania pri podávaní sťažností priamo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zriaďovateľa. 13 % prípadov súviselo s nespokojnosťou s podanou liečbou, so zanedbaním zdravotnej starostlivosti, 12 % s neoprávnenými poplatkami u lekára za objednávanie a za vyšetrenia. Rovnaké množstvo podnetov sa týkalo neetického správania sa zdravotníckeho personálu. Podnety ďalej súviseli s dlhými čakacími dobami, neodsúhlasenou liečbou poisťovňami, nedostatkom lekárov v menších mestách.
Na koho sa môže pacient (na aké inštitúcie) obrátiť v prípade, ak sú porušované jeho práva?
Možností má viacero a závisí od toho, aký problém rieši. Napríklad mnohé problémy, ako je problém nájsť všeobecného lekára, prípadne sťažnosti na prácu ambulantných lekárov vám pomôže riešiť aj váš vyšší územný celok, ktorý vydáva povolenia na prevádzkovanie ambulancií. V prípade, ak máte problém s kvalitou zdravotnej starostlivosti, alebo napríklad aj s termínmi, potrebujete si nájsť lekára špecialistu, môžete sa obrátiť aj na svoju zdravotnú poisťovňu. Ak si pacient nie je istý, či dodržal lekár správny postup, respektíve došlo k poškodeniu zdravia, musí sa obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Často pomôže sťažnosť u vedenia nemocnice, a ak je toto dostatočne uvedomelé, vie, že pacient im pomáha oprávnenou sťažnosťou predchádzať možno aj väčším problémom v budúcnosti. V prípade neetického správania zdravotníckeho pracovníka je potrebné obrátiť sa na komoru, ktorá registruje zdravotníckeho pracovníka. Pri vážnom poškodení zdravia ako následku zanedbania zdravotnej starostlivosti prichádzajú na rad orgány činné v trestom konaní a súdy.
Akú pomoc ponúka vaše občianske združenie ľuďom pri uplatňovaní ich práv pacienta?
Naše občianske združenie poskytuje bezplatné poradenstvo komukoľvek, kto sa na nás obráti, a to či už osobné, telefonické alebo emailové. Hoci, samozrejme máme obmedzené personálne kapacity, snažíme sa vyriešiť všetky prípady, s ktorými sa na nás pacienti obrátia. Novinkou je, že vieme, ak tak vyhodnotia právnici, pomôcť aj so základnou právnou konzultáciou v prípadoch, pri ktorých je zrejmé, že ide o prípady určené právnikom – teda prípady, kde došlo k závažnému zlyhaniu. Viac o poradni môžu čitatelia nájsť aj na https://aopp.sk/…tska-poradna.