Ako sa dá molekulami predpovedať zdravé starnutie?

11.07.2019 06:00
dôchodok, dôchodkyňa, dôchodca, senior, jeseň
Dôsledky spôsobené obmedzením fyzickej aktivity, duševné zdravie a sociálna závislosť môžu byť pozitívne ovplyvnené stravou. Autor:

Vedci z Univerzity Komenského v Bratislave a Viedenskej univerzity prišli v rámci nového projektu Výživa a zdravé starnutie zvanom tiež Nutriaging s nevšednou myšlienkou pátrania po látkach, ktoré dokážu predpovedať zdravé starnutie.

Reč je o takzvaných biomarkeroch, teda molekulách, ktoré sa tvoria počas rôznych procesov v organizme a tým je možné identifikovať kvalitu zdravia každého seniora. O biomarkeroch starnutia, ale aj o projekte Nutriaging prezradili viac v rozhovore pre Pravdu odborníčky z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, docentka RNDr. Jana Muchová, PhD. (zodpovedná riešiteľka za slovenskú stranu), docentka, Ing. Ingrid Žitňanová, PhD. a prof. Ing. Zdenka Ďuračková PhD.

Čo sú to vlastne markery starnutia a prečo sa im pripisuje taký veľký význam?

V rámci skupiny ľudí rovnakého veku existuje značná variácia v rozsahu ochorení a rizika funkčných poškodení, čím vzniká potreba nájdenia vhodných biomarkerov, ktoré by charakterizovali zložité procesy starnutia. Biomarker je objektívne merateľná biologická látka (molekula), ktorá vzniká počas rôznych procesov v organizme a môže byť použitá nielen na diagnostiku, ale aj na monitorovanie a predikciu rizika ochorenia, ktoré v našom prípade súvisí so starnutím.

Ako sa identifikujú?

Identifikácia biomarkerov je ďalej komplikovaná rozmanitosťou biologických životných situácií, životným štýlom, aktivitami a zdravotnou starostlivosťou. Doteraz nebol identifikovaný žiaden biomarker, ktorý by monitoroval zdravé starnutie. Ich identifikovanie s ich referenčnými hladinami v krvi je dôležité na ich predklinické aj klinické využitie, na predpovedanie zdravého starnutia, kvalitu zdravého starnutia, ako aj úmrtnosť.

Čo sa dá zistiť na základe výskumných aktivít po identifikovaní markerov starnutia?

Môžeme zistiť mieru vplyvu nutrientov ako sú vitamín D, bielkoviny a omega-3 mastné kyseliny vo vzťahu k rôznym mechanizmom starnutia. To bude veľmi dôležitým základom pre definovanie nových odporúčaní pre seniorov.

Keď hovoríte o spomínaných nutrientoch, prečo sú práve tieto živiny dôležité pre zdravý život seniora?

Dôsledky spôsobené obmedzením fyzickej aktivity, duševné zdravie a sociálna závislosť môžu byť pozitívne ovplyvnené stravou a najmä niektorými živinami, a to vitamínom D, bielkovinami, omega-3 mastnými kyselinami. Podľa poslednej Správy odboru Rakúskej Výživy sa najmä tieto živiny nachádzajú u seniorov v znížených množstvách. Toto potvrdili aj nedávne štúdie, ktoré u seniorov zistili vysoké riziko nutričného a energetického deficitu, čo vyvoláva krehkosť kostí, úbytok svalstva, ale aj kognitívne poruchy. Okrem toho vhodná strava v geriatrickej starostlivosti a inštitúciách pre seniorov je veľmi často zanedbávaná a nevenuje sa jej veľa pozornosti, hoci jej dôležitosť je vedecky podložená. Preto je nutné zvýšiť povedomie seniorov a budúcich seniorov o výžive a strave, ale rovnako tak u všetkých skupín, ktoré podporujú seniorov v ich životnej situácii.

Aké negatívne vplyvy teda skracujú život seniorov, čomu sa treba vyhýbať pre zachovanie zdravého života?

Takýchto negatívnych faktorov je viacero. Je to najmä nezdravý životný štýl, medzi ktorý patrí nezdravý spôsob stravovania, málo fyzickej aktivity, stres, nadváha, fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu.

Tieto negatívne faktory ovplyvňujú do značnej miery aj takzvaný zdravý vek ľudí na Slovensku. Najprv si skúsme vysvetliť, čo sa vlastne považuje za zdravý vek na rozdiel od toho chronologického?

Zdravý vek je obdobie, kedy sa človek cíti po fyzickej aj psychickej stránke v pohode a bez obmedzení života. To platí aj pre seniorov, a preto by bolo presnejšie definovať „zdravé starnutie“. WHO definuje zdravé starnutie ako proces uchopenia optimalizácie príležitostí pre fyzickú, sociálnu a duševnú pohodu počas celého života tak, aby sa predlžovala očakávaná dĺžka života prežitého v zdraví.

Čo teda patrí medzi príležitosti, o ktorých hovoríte?

Medzi tie príležitosti patrí životný štýl, čiže správne nutričné návyky a dostatočná fyzická aktivita. Zahŕňame sem sociálne prostredie seniora, pričom v tomto prípade je dôležité, aby nebol senior sám, aby bol v rodine alebo v prostredí nejakých blízkych ľudí. A netreba zabúdať ani na postoj seniora, teda aby dokázal využiť ponúkané príležitosti a informácie.

Aký je teda štatistický rozdiel medzi priemernou dĺžkou života a priemernou dĺžkou zdravého života Slovákov?

Priemerná dĺžka života Slovákov je 75,5 roka, Rakúšana 79,06 roka, ale napríklad Japonca a obyvateľa Singapuru až 82 rokov. Priemerná dĺžka zdravého života Slováka je 54,5 roka u mužov a 57 rokov u žien. V Európskej únii je to 62 rokov, ale napríklad na Malte je to 70,7 roka a vo Švédsku 71,1.

Vráťme sa však k samotnému projektu Nutriaging. Kto prišiel s myšlienkou založiť tento projekt a čo je jeho hlavným poslaním?

Neustály nárast strednej dĺžky života v strednej Európe, sprevádzaný chorobami spojenými s vekom predstavuje spoločensko-ekonomickú výzvu, ktorá bude v budúcnosti predstavovať pre zdravotníctvo značnú finančnú záťaž. Obyvatelia SR sa podľa Eurostatu nachádzajú na konci rebríčka dožívania v zdraví v EÚ (54,5 roka u mužov a 57 rokov u žien). Podobne v Rakúsku zaostávajú za priemernou dĺžkou zdravého života oproti 62 rokov v Európskej únii. Príčiny sú rôzne, ale predovšetkým je to nedostatok investícií do zdravotníctva, nevhodné stravovacie návyky, ako aj nevhodný životný štýl. Práve táto skutočnosť nás viedla k napísaniu spoločného projektu Nutriaging a jeho cieľov. Projekt Nutriaging je projekt EÚ z programu cezhraničnej spolupráce SR-AT, Interreg. Realizátormi sú za slovenskú stranu pracovníci Univerzity Komenského, Lekárskej fakulty a za rakúsku stranu pracovníci Viedenskej Univerzity, Faculty of Nutritional Sciences (Fakulta vied o výžive). Zodpovedným riešiteľom celého projektu je profesor Karl-Heinz Wagner z Viedenskej univerzity.

Poďme teda k samotným cieľom projektu, na čo sa zameriavajú?

Ciele by sme mohli zhrnúť do nasledovných bodov. Prvým je zlepšenie kvality života seniorov zvýšením povedomia o potrebe zdravej výživy, ktorá prispeje k prevencii „nezdravého“ starnutia. Ďalej zníženie výskytu chorôb súvisiacich s vekom v cezhraničnom regióne, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, reumatoidná artritída, diabetes mellitus a duševné poruchy (depresívna porucha, Alzheimerova a Parkinsonova choroba) a zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť, súvisiacich so starnutím, a to zlepšením výživy a povedomia o zdraví v širokom okruhu seniorov aj budúcich seniorov, ako aj u zdravotníkov a ošetrovateľov v cezhraničnej oblasti AT-SK.

Ako sa bude uskutočňovať samotný proces, aké má fázy a ako sa bude hodnotiť?

Projekt sa bude uskutočňovať na troch úrovniach:
na úrovni buniek, kde sa budú sledovať mechanizmy starnutia buniek a možnosť ich ovplyvnenia bioaktívnymi látkami;
na úrovni orgánov (animálne experimenty), kde sa bude sledovať pôsobenie vybraných nutrientov a fyzickej aktivity na rôzne orgány;
na úrovni celého organizmu, do ktorej budú zahrnutí seniori vo veku 70 – 85 rokov.

Momentálne prebiehajú experimenty na úrovni buniek a animálna štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Na Viedenskej univerzite práve prebieha klinická štúdia, kde sa seniori suplementujú vitamínom D alebo proteínmi a venujú sa pravidelnej fyzickej aktivite pod kontrolou skúsených trénerov, ktorí vyhodnocujú ich fyzickú výkonnosť pred zaradením do projektu a po ukončení ich pôsobenia v projekte. Zároveň sa im v krvi stanovujú rôzne biochemické a zápalové parametre a porovnávajú sa s hladinami parametrov u seniorov v kontrolných skupinách bez suplementácie a fyzickej aktivity.

Seniori sa vyberajú, alebo sa môžu aj dobrovoľne prihlásiť do projektu?

Seniori, ktorí sa zúčastňujú na klinickej štúdii vo Viedni boli oslovení prostredníctvom dennej tlače. Z veľkého množstva uchádzačov bola vybraná relatívne zdravá populácia seniorov, ochotná venovať sa pravidelnej fyzickej aktivite a/alebo užívať/neužívať sledované nutrienty. Podobným spôsobom oslovíme seniorov aj na Slovensku, keď pripravíme humánnu štúdiu, v ktorej plánujeme počas šiestich mesiacov podávať dobrovoľníkom omega-3 mastné kyseliny v kombinácii s pravidelnou fyzickou aktivitou dvakrát týždenne.

Na čo sa použijú výsledky projektu, pre koho budú určené?

Získané výsledky budú využité a šírené medzi obecnú populáciu v regiónoch s cieľom zlepšenia života seniorov a zvýšenia hranice zdravej staroby, zvýšenie prevencie pred nezdravým starnutím, v dlhodobom horizonte zníženie finančných nákladov na liečenie a starostlivosť o chorých seniorov. Získané poznatky sa zapracujú do sylabov výučby medikov, fyzioterapeutov, špecialistov na výživu a doktorandov biomedicínskych disciplín. Výsledky budú šírené aj prostredníctvom asociácií opatrovateliek, ošetrovateľov, geriatrov a lekárov prvého kontaktu. Ďalším nezanedbateľným prínosom projektu je aj prehĺbenie spolupráce medzi univerzitami vo Viedni a v Bratislave cez analýzy biomarkerov starnutia, uskutoční sa výmena študentov medzi Viedňou a Bratislavou, výsledky sa budú prezentovať a diskutovať na spoločných workshopoch a medzi expertmi z danej oblasti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#starnutie #zdravá výživa #vitamín D #Univerzita Komenského v Bratislave
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku