Viac ľudí, lepšia pamäť
Vedci hovoria o takzvanom kognitívnom poklese. Objavuje sa v prvej dekáde seniorského veku a vedie k celkovému zníženiu mentálnych funkcií, ktoré môžu vyústiť do vzniku Alzheimerovej choroby a demencie. Štúdia zo ženskej nemocnice v Bostone sa dopátrala k potenciálnemu vzťahu medzi sociálnou interakciou a zlepšením duševných schopností. Odborníci sa tak snažili dokázať, že pokiaľ sa starší ľudia venujú sociálnym aktivitám a vyhýbajú sa samote, vyhnú sa v konečnom dôsledku aj zhoršeniu pamäti, nedostatočnej koordinácii pohybov, či problémom s rečou.
Otestovali amerických seniorov
Vedci skúmali celkovo 217 dospelých ľudí, ktorí sa zapojili do štúdie nazvanej Harvard Aging Brain Study. Autori štúdie sledovali skupinu ľudí, ktorí boli vo vekovom rozmedzí od 63 do 89 rokov a nevykazovali žiaden kognitívny pokles. Experiment sa uskutočňoval po dobu troch rokov. Každý účastník bol zároveň povinný vyplniť dotazník, v ktorom uviedol úroveň sociálnej interakcie, teda či a ako často sa stretáva s rodinou, priateľmi a rovesníkmi, či navštevuje náboženské obrady alebo vykonáva dobrovoľnícku prácu. Výskumníci zároveň merali hladiny beta-amyloidu v mozgu každého účastníka. Prítomnosť tejto látky v mozgu je predzvesťou Alzheimerovej choroby, teda ochorenia, pre ktoré je príznačná strata krátkodobej pamäti a dezorientácia v čase i priestore.
Angína aj infarkt zhoršia mentálne funkcie
Odborníci zistili, že vplyv sociálnej aktivity mal význam najmä u jedincov, ktorí mali najvyššie hladiny beta-amyloidu v mozgu. V tejto skupine teda ľudia s najnižšou úrovňou sociálnej interakcie vykazovali najvyšší kognitívny úpadok oproti jedincom s podobnými hladinami tejto látky, ale zato s vyššou úrovňou sociálnej aktivity. Zaujímavým sa javí aj ďalší objavený fakt. Zistilo sa, že jednotlivci, ktorí mali na začiatku štúdie horšie mentálne schopnosti, nemali príliš veľký záujem angažovať sa v spoločenskom kontakte s inými ľuďmi. Vedci tiež počas výskumu zistili, ako dokážu niektoré fyzické ochorenia prispieť k poklesu duševných schopností. Napríklad, pod pokles mentálnych funkcií sa podľa nich môže podpísať aj angína či srdcový infarkt.
Sociálna izolácia zapríčinila zraniteľnosť starších
Vedcov štúdia nakoniec trochu zmiatla. Neboli si celkom istí, či ľudia, ktorí sa menej spoločensky angažujú majú horšie mentálne schopnosti. Alebo, či už samotný kognitívny pokles zvyšuje pravdepodobnosť sociálneho starnutia. „Sociálna angažovanosť a kognitívne funkcie sú navzájom prepojené a zdá sa, že spolu zároveň klesajú. To znamená, že sociálna angažovanosť môže byť dôležitým ukazovateľom odolnosti alebo zraniteľnosti u starších osôb s rizikom kognitívnych porúch,“ vysvetlil vedúci štúdie Dr. Nancy Donovan. Štúdia však napokon nezahŕňala niektoré dôležité faktory, ktoré mohli ovplyvniť nezáujem o sociálnu interakciu, a to úzkosť, depresiu, osamelosť či apatiu.